Internet je plný drobností, ktoré si už ani neuvedomujeme, no neustále nám krížia cestu. Stali sa rutinou, ktorú väčšina z nás vybaví jedným rýchlym klikom bez premýšľania. Sú otravné, všadeprítomné a časom sme si na ne zvykli ako na nevyhnutnú súčasť online života. Lenže práve teraz sa rodí zmena, ktorá by mohla tento zaužívaný zvyk obrátiť naruby. Ak sa novinka presadí, dotkne sa každého, kto trávi čas na internete, informujú viaceré zahraničné portály, medzi nimi aj španielsky Diario AS.
Internetové cookies samy osebe nie sú nepriateľom – sú to malé dátové balíčky, ktoré si web pamätá, aby nám uľahčil život. Bez nich by sme museli pri každej návšteve znova zadávať prihlasovacie údaje či nastavovať jazyk stránky. Problém však nastáva, keď sa tieto dáta používajú na zber osobných informácií a následný predaj inzerentom. To je dôvod, prečo sa už vyše desať rokov musíme preklikávať nekonečnými lištami a súhlasmi.
V roku 2009 Európska únia zaviedla tzv. „cookie law“, ktoré malo zabezpečiť, aby používatelia vedeli, aké údaje o nich weby zbierajú. Každý web mal preto povinnosť vyžiadať si súhlas. V praxi sa to však zvrtlo na neprehľadné a otravné bannery, ktoré sa zobrazujú nielen Európanom, ale aj Američanom – firmy totiž radšej nastavili rovnakú verziu webu pre celý svet. Výsledok? Používatelia klikajú „súhlasím“ len preto, aby sa dostali k obsahu, a ochrana súkromia sa tak míňa účinkom.
Nový plán z Bruselu
Európska komisia uznala, že pôvodný systém nefunguje. Preto sa pripravujú nové pravidlá, ktoré by mali vstúpiť do hry koncom tohto roka. Cieľ je jasný – znížiť únavu z pop-up okien a nastaviť jednoduchší mechanizmus. Jednou z možností je, aby si používatelia zvolili svoje nastavenia raz – priamo v prehliadači – a nemuseli ich odklikávať na každej stránke zvlášť. Okrem toho by mali byť vyňaté „neškodné“ cookies, ktoré slúžia len na základný chod webu či anonymné štatistiky.
Rôzne pohľady na problém
Niektoré členské štáty už naznačili, akým smerom by sa chceli uberať. Napríklad Dánsko navrhuje, aby sa bannery vynechali pri technicky nevyhnutných cookies, no prísne pravidlá by zostali pri marketingových či personalizovaných reklamách. Priemyselné združenia by naopak radi presunuli pravidlá pod režim GDPR a využívali tzv. „legitímny záujem“. To však vyvoláva odpor ochrancov súkromia, ktorí tvrdia, že skutočným problémom nie sú bannery, ale samotná sledovacia reklama.
Nie je to prvýkrát, čo sa EÚ pokúša prerobiť cookie pravidlá – predchádzajúca reforma stroskotala a bola stiahnutá začiatkom tohto roka. Tentoraz sa však zdá, že tlak je väčší. V roku 2026 má totiž pribudnúť aj nový legislatívny balík Digital Fairness Act, ktorý si posvieti na manipulatívny dizajn a sporné formy personalizácie.
A prečo sa vlastne volajú „cookies“?
Názov má korene v 70. rokoch, keď programátori hovorili o „magic cookies“ – malých tokenoch, ktoré pomáhali identifikovať používateľa. V 90. rokoch ich vývojár Lou Montulli preniesol do webového prostredia, kde mali podobnú funkciu. A rovnako ako koláčiky šťastia, aj tieto malé balíčky ukrývajú drobné informácie – len nie vždy také, ktoré chceme zdieľať.
