V nedeľu 21. decembra presne o 16:03 stredoeurópskeho času nastane zimný slnovrat. Astronómovia tento moment označujú pojmom solstitium a ide o oficiálny začiatok astronomickej zimy. Na severnej pologuli zároveň zažijeme najkratší deň a najdlhšiu noc v celom roku.
Zimný slnovrat nemá každý rok rovnaký dátum. Dôvod je čisto astronomický. Zem obehne Slnko približne za 365,24 dňa, teda o niečo dlhšie, než má kalendárny rok. Tento rozdiel spôsobuje každoročný časový posun, ktorý sa vyrovnáva zavedením priestupného dňa raz za štyri roky. Práve vďaka tomu zostávajú javy ako slnovraty a rovnodennosti približne na rovnakých dátumoch.
Z fyzikálneho hľadiska nastáva zimný slnovrat v momente, keď sa Slnko nachádza kolmo nad obratníkom Kozorožca. Ide o bod obratu. Od tohto dňa sa začne denná časť dňa opäť predlžovať. Hoci ide o najkratší deň v roku, neznamená to najskorší západ Slnka. Ten už nastal 12. a 13. decembra o 15:58. Večerné svetlo sa tak už pomaly predlžuje, zatiaľ čo najneskorší východ Slnka nás ešte len čaká na prelome rokov.
Zimný slnovrat fascinoval ľudí dávno pred vznikom moderných kalendárov. Patrí k najstarším sledovaným astronomickým javom v histórii ľudstva. Archeologické nálezy naznačujú, že už pred viac ako 5000 rokmi ho ľudia považovali za symbolický začiatok nového cyklu. Pre mnohé kultúry predstavoval znovuzrodenie Slnka a návrat svetla po období temnoty.
S týmto obdobím sa spájali významné sviatky. Severské národy slávili Yule, Slovania poznali Kračún. Oslavy sa niesli v duchu hojnosti, spoločného stolovania a rituálov, ktoré mali zabezpečiť prosperitu v nasledujúcom roku. Práve do tohto obdobia obratu temnoty k svetlu bolo neskôr zasadené aj slávenie Vianoc.
Yule bol u germánskych a severských kmeňov viacdňovým sviatkom, ktorý symbolizoval smrť a znovuzrodenie Slnka. Trval až dvanásť dní a nocí. Súčasťou osláv bolo pálenie tzv. Yule Logu, veľkého rituálneho polena, ktoré malo priniesť svetlo a ochranu. Tento zvyk dodnes prežíva v podobe vianočného koláča v tvare polena.
Slovanská tradícia a Kračún
U Slovanov mal Kračún silnú hospodársku a symbolickú rovinu. Na vianočný stôl sa kládol chlieb alebo obradné pečivo na seno či zrno. Obilie sa neskôr používalo ako osivo, aby zabezpečilo dobrú úrodu. Časť rituálneho pečiva sa dávala aj zvieratám alebo na pole. Symbolizovalo hojnosť, ochranu a nový začiatok.
S príchodom kresťanstva sa mnohé pôvodné pohanské zvyky prirodzene prepojili s oslavou Narodenia Krista. Preto dodnes v rámci Vianoc nachádzame sviečky, svetlá, ihličnaté vetvičky a dôraz na symboliku svetla, ktoré prekonáva tmu.
Zimný slnovrat si pripomínajú aj mimo Európy. V Číne je známy sviatok Dongzhi, v Iráne zas Shabe Yalda. V starovekej Európe vznikali monumentálne megalitické stavby, ktorých architektúra bola navrhnutá tak, aby zachytila prvé lúče Slnka práve v deň slnovratu.
Medzi najznámejšie patria Newgrange v Írsku a Stonehenge v Británii. Práve Newgrange dodnes priťahuje obrovský záujem. Počas niekoľkých dní okolo slnovratu preniká lúč vychádzajúceho Slnka úzkym otvorom nad vstupom a na približne 17 minút rozžiari vnútornú komoru hrobky. Z viac ako 30-tisíc záujemcov sa každoročne losuje len približne 60 ľudí, ktorí môžu tento výnimočný moment vidieť naživo.
