Dni oddychu sú v ohrození. Štát totiž dostal tvrdý list a v ňom návrh, ktorý zabolí nejedného pracujúceho – zrušiť štyri sviatky.
Za týmto návrhom stojí Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), ktorá v piatok adresovala list rovno štyrom najvyšším ústavným činiteľom – prezidentovi, premiérovi, šéfovi parlamentu a lídrom všetkých strán. Jeho obsahom bola kritika, obavy a návrhy na záchranu ekonomiky, píše denník Teraz.
SOPK tvrdí, že namiesto toho, aby sme dobiehali moderné štáty, topíme sa v deficite, zaspávame pri budovaní infraštruktúry a na školstvo či zdravotníctvo radšej ani nemyslieť. Podľa komory vláda rieši hlavne „politické a sociálne priority“, no ekonomiku a efektivitu necháva bokom. Výsledkom je slabá konkurencieschopnosť a prázdna štátna kasa.
Aby toho nebolo málo, podnikatelia tvrdia, že vláde chýba jasný plán. „Nie je rozoznateľné, kto má akú predstavu v koalícii alebo vo vláde o spôsobe riešenia hospodárskych problémov a zároveň aj politickú váhu na presadenie potrebných zmien. Obdobná situácia je aj na strane reprezentantov opozície,“ uviedli podnikatelia.
V návrhoch SOPK figuruje aj obmedzenie predčasných dôchodkov, zlepšenie výberu DPH či zníženie výdavkov na štátny aparát. Ale čo znie najvýraznejšie je návrh škrtnúť štyri dni pracovného pokoja.

Štát už zrušil 17. november ako deň voľna, hoci sviatok formálne ostal. Pracovať by sa malo normálne a bez príplatkov. Zamestnanci by tak mohli pokojne prísť o desiatky eur za jeden deň. Pri minimálnej mzde by to mohlo byť až o 37,5 eura menej na výplatnej páske. A to len za jediný sviatok.
Opozícia je návrhom pobúrená. Michal Šimečka z PS ostro kritizuje výber dátumu a to, že si neomylne vybrali práve deň, ktorý nám pripomína, že slobodu si treba neustále vybojovať.
Premiér Fico argumentuje tým, že Slovensko má so 14 dňami pracovného pokoja jeden z najvyšších počtov voľných dní v Euŕopskej únii. V hre tak ešte teoreticky zostávajú aj ďalšie dni, ako napríklad 1. máj, 8. máj či Výročie SNP.
Okrem sviatkov či dôchodkov navrhuje aj modernizáciu štátnej správy, zníženie nákladov a inšpiráciu v zahraničí. Spomína sa napríklad dánsky model, kde zjednodušenie územného členenia znížilo byrokraciu aj výdavky.