Poznáš to – niekde sa objaví článok o tom, ako niekto dostal 12 rokov za marihuanu, a hneď sa to tam hemží komentármi v duchu „tí policajti sú šialení, toľko rokov mu dali za trávu?!“ Akurát, že tak to vôbec nie je a nie policajti sú tí, čo rozhodujú o vine, nevine a výške trestu.
To, že znalosti Slovákov o chode štátu nie sú veľmi pôsobivé, potvrdil aj najnovší prieskum agentúry Focus. Respondenti mali veľký problém správne odpovedať na otázky o práci prokuratúra. Pre polovicu z nich je to niekto, kto rozhoduje o vine a treste, takmer polovica ho považuje za toho, kto zastupuje ľudí pred súdom.
Nemôžeme sa tomuto výsledku čudovať. Občianska náuka je pre väčšinu škôl nadbytočný a zanedbávaný predmet. Okrem systému spravodlivosti by v škole mohli vysvetľovať napríklad právomoci prezidenta. Koľkým ľuďom nedochádza, že prezidentka nemôže za vysoké ceny a zároveň nemá právomoci s nimi čokoľvek robiť!
Veľká časť populácie na Slovensku nemá celkom jasno v tom, aké sú kompetencie prokurátora. Konštatuje to mimovládna organizácia Via Iuris na základe prieskumu agentúry Focus. Tá pre mimovládku zisťovala názory verejnosti od 20. do 27. júna tohto roku na reprezentatívnej vzorke 1 005 respondentov. Podľa prieskumu dokázali síce viac ako tri štvrtiny respondentov spontánne pomenovať základné kompetencie prokuratúry, ako je dohľad nad vyšetrovaním alebo dohliadanie na dodržiavanie zákonov, no pri zisťovaní hlbšej znalosti o práci prokuratúry boli podľa Via Iuris výsledky výrazne horšie.
„Až 56 percent respondentov je nesprávne presvedčených o tom, že prokurátor rozhoduje o vine alebo nevine obžalovaných,“ uviedla organizácia s tým, že 45 percent opýtaných sa mylne domnieva, že prokurátor zastupuje ľudí v konaniach pred súdom a 37 percent si myslí, že dáva ľuďom právne rady, čo v skutočnosti robí advokát. „Z ponúkaných možností dokázalo správne označiť všetky kompetencie prokurátora len 2,5 percent opýtaných,“ uviedla Via Iuris.
Prieskum tiež ukázal, že podľa 65 percent opýtaných by prokurátor mal verejne vysvetľoval svoje rozhodnutia v konkrétnych prípadoch. Podľa 62 percent respondentov by mal odpovedať na otázky novinárov a podľa rovnakého počtu aj informovať o priebehu vyšetrovaní.
V rámci prieskumu respondenti odpovedali aj na to, či pri nástupe generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica do funkcií zaznamenali zmeny vo fungovaní prokuratúry. V prípade Žilinku zmenu k lepšiemu konštatuje 27 percent opýtaných a k horšiemu 20 percent. Podľa 45 percent opýtaných v tejto súvislosti nenastala žiadna zmena. Pokiaľ ide o Lipšica, pozitívnu zmenu uvádza 15 percent a negatívnu 36 percent. V jeho prípade zmenu nezaznamenalo 43 percent opýtaných.
