Vegáni a vegetariáni to nemajú v živote ľahké, najmä ak sa snažia najesť niekde v reštaurácii. Dôkazom toho je aj týchto 15 príhod, s ktorými sa podelili ľudia na Buzzfeede. 

1. Jedného dňa si kamarátka vegetariánka objednala v reštaurácii veggie dog (naozaj to bolo takto uvedené v menu) a obe sme tak trochu predpokladali, že to bude obyčajný hot dog, len párok bude nejaký zeleninový alebo sójový. Dosť sme sa však mýlili. Priniesli jej doslova uvarenú mrkvu v hotdogovom rožku.

2. Jedlo na moju svadobnú hostinu pripravoval môj otec s bratom. Obaja sú vyučení kuchári, obaja skvelo varia a naozaj na tom nebolo nič zvláštne. Otec síce sľúbil, že mi pripraví niečo vegánske, ale keďže je už desať rokov presvedčený, že je to len fáza, nedal si na tom priveľmi záležať.

A pod „nedal si záležať“ rozumejte, že predo mňa postavil misku čistej, neosolenej, sáčkovej ryže. Povedala som si: ´Okej, nenechám si predsa pokaziť svoj veľký deň.´ Keď som sa už išla do nej pustiť, pribehol ku mne brat a povedal: „Varil ju v kuracom vývare.“ A tak som sa postavila, zobrala si z mrazničky jednu zeleninovú placku z polotovaru a jedla ju samotnú. Najšťastnejší deň v mojom živote, ale najsmutnejšie jedlo, aké som kedy jedla.

3. Vo Francúzsku sme sa rozhodli navštíviť luxusnú reštauráciu, ktorá dokonca držala ocenenie Michelinovej hviezdy. Všetky mäsové jedlá vyzerali lákavo, no nám, vegánom, priniesli len orestovanú zeleninu.

Žiadna ryža ani quinoa, ktorá nám bola sľúbená namiesto mäsa. Len zelenina, ktorú mali ostatní ako prílohu. Nechápte ma zle, bola vynikajúca, ale keď človek zaplatí za jedlo 50 eur, čaká trochu viac ako len kôpku zeleniny…

4. Naša škola podáva na obed raz do mesiaca „veggie burgre“. Takže vlastne zoberú hamburger z klasickej ponuky a strčia doň dva plátky šalátu a rajčiny navyše.

5. S priateľovými rodičmi sme sa išli navečerať do reštaurácie asi pol roka potom, čo som prešla na vegánsku stravu. Hoci mali v ponuke niekoľko vegánskych jedál, odmietli mi ich pripraviť, a tak som si napokon objednala normálny šošovicovo-tekvicový šalát. Slušne som ich požiadala, či by mohli vynechať fetu.

To, čo mi priniesli, však ani nebol šalát, skôr vrchol neprofesionality. Kopa studenej šošovice (pravdepodobne z plechovky), na kocky nakrájaná surová tekvica, šalát zo sáčku a, prekvapivo, na vrchu feta. Nezvyknem sa sťažovať, ale ak je niekto naozaj schopný si za toto vypýtať 30 eur a pokojne v noci spávať, tak asi nie je úplne v poriadku.

6. Išli sme s rodičmi vyskúšať novú pizzeriu, v ktorej mali len jednu jedinú vegánsku možnosť. Ale ja som bola vďačná aj za tú. Objednala som si teda ten hummus, ktorý nielenže mal v názve „vegan“, ale dokonca sa mi aj čašníčka zaručila, že vegánsky naozaj je. Priniesli ho, začala som jesť a asi v polovici som natrafila na kocky čohosi, čo rozhodne nevyzeralo ako cícer.

Zavolala som teda čašníčku a zrazu, ani neviem ako, sa mi ospravedlňuje šéfkuchár, že tanier s mojím hummusom stál hneď vedľa tanierov so šalátmi, do ktorých dal kocky vyprážaného kuraťa. On mi dal do hummusu kura. Do jediného vegánskeho jedla, ktoré ponúkal.

7. Už od malička som bola vedená k vegetariánstvu a mäso nejem takmer celý život. Vtedy to boli moje desiate narodeniny. Moji rodičia pre nás zarezervovali narodeninový kútik v zábavnom parku aj s občerstvením, oboznámili ich s tým, že oslávenkyňa neje mäso, ale že ostatné deti áno.

Nebála som sa teda toho, či budem mať čo jesť, ale asi som sa mala. Ostatným deťom priniesli hotdogy. A mne? Prázdny rožok len s kečupom. Na moje desiate narodeniny! Dokonca mám aj fotku, ako smutne pózujem s tým nevydareným hotdogom.

8. Vegánkou nie som dlho, a tak vždy pred rodinnými obedmi na to upozorním. Aby som si mohla prípadne doniesť vlastné jedlo, ak by sa varilo niečo pre mňa nevhodné. Tentokrát sme išli k rodine môjho snúbenca, v ktorej takmer nikto neje zeleninu, a tak som sa ani nemusela pýtať, rovno som si zbalila niečo svoje.

Vedela som však, že sa na každú hostinu pečie ich domáci sladký chlieb, ktorý je prekvapivo vegánsky, a veľmi som sa naň tešila. Keď však naň prišiel rad, všimla som si, že je potretý maslom. To sa nikdy predtým nestalo.

Aj napriek tomu, že som babke svojho snúbenca trikrát vymenovala, čo všetko nejem, ona sa rozhodla starostlivo natrieť každý jeden kúsok chleba maslom. Chcelo sa mi plakať. A aby toho nebolo málo, ešte si aj začala uťahovať z môjho jedla, že vyzerá ako „žrádlo pre králiky“.

9. S celou rodinou sme išli na výlet na organickú farmu. Ja, mama aj ocino sme vegáni, ale babka s dedom nie a trvali na tom, že sa naraňajkujeme v hoteli.

Tak sme sa teda usadili, opýtali sa čašníčky, či majú aj niečo pre vegánov, a ona nás ubezpečila, že určite sa niečo nájde. To, že pod pojmom „niečo“ si máme predstaviť misku plnú surových hríbov a ružičkového kelu, nenapadlo ani jednému z nás. A asi netreba hovoriť, že nikto z nás sa toho ani nedotkol.

10. Akurát prebiehalo rozvodové konanie s mojím vtedajším manželom, takže som mala pekne naprd náladu. Moji rodičia teda vybrali jednu peknú malú reštauráciu a pozvali ma na večeru, nech sa trochu rozveselím.

Akosi však zabudli poznamenať, že sa reštaurácia špecializuje na domácu kuchyňu, čo v preklade znamená, že jediná vec, ktorú som mohla jesť, boli zelené fazuľky. Tak mi ich teda priniesli a hádajte čo? Bola v nich slanina.

11. Môj let trval deväť hodín. Na palube neponúkali žiadne vegánske jedlo, ale povedala som si, že nevadí, určite tam musí byť aspoň nejaký suchý chlieb alebo ryža. Nebola. Jediná vegánska vec v mojom obedovom balíčku bola MANDARÍNKA.

Našťastie som mala veľmi kolegiálnych spolucestujúcich, ktorí pre mňa obetovali aj svoje mandarínky. Takže som síce neumrela od hladu, no dostala som príšernú alergickú reakciu, lebo som 9 hodín jedla len citrusy. Tá vyrážka svrbela ako čert.

12. Cez obed som sa išla najesť do jedného blízkeho podniku. Objednala som si vegetariánsku polievku, no keď ju priniesli, zistila som, že je to klasický kurací vývar. Myslela som si, že ide o omyl, že jednoducho zamenili moju polievku a polievku niekoho iného, no pravda bola celkom inde. Vysvitlo, že „kura vlastne technicky nie je mäso, keďže je to vták, nie zviera“.

13. Bol práve jeden z najhorších dní v mojom živote a ja som mala neskutočnú chuť na pizzu. Našťastie, pizzeria blízko nás mala jednu vegetariánsku pizzu v ponuke, a tak som si ju bez váhania objednala. A teraz mi úprimne povedzte: kto by bol čakal, že základom vegetariánskej pizze bude paradajková omáčka s mletým mäsom???

14. Boli sme na pracovnej večeri v jednej naozaj veľmi drahej reštaurácii. Nemali žiadne vegetariánske jedlo, tak som si vypýtala cestoviny s omáčkou a požiadala čašníka, aby na vrch nedal to mäso. Odmietol. Sľúbila som, že si nebudem nárokovať na žiadnu zľavu a že určite zaplatím plnú cenu, len tam nechcem mäso. Odpoveď bola nie.

Navrhla som mu, nech si to mäso pokojne nechá a zje ho v kuchyni, lebo ja som vegetariánka. Naozaj nechcem jesť mäso a je škoda ním takto plytvať. NIE. Napokon mi teda priniesol moje cestoviny a plátky hovädzieho na druhom tanieri. Nikto sa ich ani nedotkol a naozaj neviem, prečo bolo toto celé nutné.

15. Cestoval som do Paríža aj s kamošom a jeden večer sme sa išli najesť do vychýrenej reštaurácie. Kamarát si dal kačaciu pečeň, ale pre mňa vegetariána tam, samozrejme, nič nemali.

Objednal som si teda len zemiakovú kašu a šalát, ktorý sa ukázal byť naozaj obrovský. Očividne prihodili nejaký šalát navyše, keďže ma ľutovali, a hoci to nebolo najlepšie jedlo môjho života, bol som im za tento prístup veľmi vďačný.