9. Ak sa nevieme dohodnúť, začneme sa navzájom oslovovať „delegácia zo štátu X“ a „delegácia zo štátu Y“ a vedieme veľmi seriózne rokovanie. Berieme to smrteľne vážne.
10. Keď je príliš dlho zatvorený v pracovni, naskáčem dnu ako zajac, dám mu pusu a zase odskáčem preč.
11. Keď sa niekomu z nás stane niečo zlé v práci či inde, doma si jednoducho ľahneme na kuchynskú podlahu. Ten druhý hneď vie, čo to znamená, príde za nami a povie: „No tak, čo sa stalo?“
12. V kuchynskej zásuvke máme odložené dve detské párty čiapky – také tie kužeľové s veselou potlačou. Keď sa pohádame kvôli nejakej hlúposti, jeden z nás pre ne zájde, nasadíme si ich a pokračujeme v hádke. Väčšinou sa však pri tom už dlho nedokážeme hnevať.
13. Pred objatím si vždy vyhrnieme tričká, pretože obaja milujeme pocit, keď sa naše brušká dotýkajú.
14. Môj muž je doslova môj osobný podávač uterákov. Každý deň, keď sa osprchujem, zavolám „uterák, prosím!“ a on nechá všetko tak, aby mi ho doniesol. Keď mu to chvíľu trvá, zvyčajne povie: „Prosím, neprepúšťajte ma, musím uživiť ženu a deti!“ Je to neskutočne rozkošné. A pritom uteráky máme položené len meter od sprchy – ale on trvá na tom, že to je jeho úloha.
15. Môj muž má zábavný zvyk – občas predstiera, že mi počas spánku strčil do zadku hračkárske autíčko. Potom ma naháňa po byte s tým, že „potrebuje späť svoju obľúbenú hračku“. Je to tak absurdné, že sa vždy smejem. A pritom ani jeden z nás hračkárske autíčka nezbiera.
16. Keď sa držíme za ruky, občas to niekto z nás zmení na ceremoniálne potrasenie, akoby sme práve uzatvárali vážnu dohodu. A pritom sa rozosmeje diabolským smiechom a zahlási: „Ani netušíš, s čím si teraz súhlasil.“
