9. Povedal mi, že v živote nečítal knihu, pokiaľ to nepotreboval do školy. Takým štýlom, ako by to bol jeden z jeho najväčších úspechov a celkovo niečo, na čo má byť človek hrdý. Randili sme niekoľko mesiacov, ale po tomto vyhlásení bola všetka príťažlivosť z mojej strany fuč.
10. Pristihla som ho, ako v mojej kúpeľni vykonáva malú potrebu do umývadla. Záchod bol rovno vedľa neho, čistučký a voňavý ako morský vánok. Začala som po ňom vrieskať, nech okamžite prestane, a on sa len smial. Ešte teraz ma striasa, keď si na to spomeniem.
11. Nestrihal si nechty na nohách. Skrátka čakal, kým budú také dlhé, že sa samé zlomia a odpadnú.
12. Zašepkal mi do ucha: „Kto je moja malá št*tka?“ A potom na mňa zavrčal. Na verejnom priestranstve. Našťastie to nikto okolo nás nezaregistroval, inak by som sa asi na mieste od hanby prepadla pod zem. Niektorí muži sú fakt neuveriteľne mimo.
13. Na Deň narcisov si chcel od dobrovoľníkov kúpiť pripináčik s narcisom. Spýtal sa ich, koľko je minimálny príspevok, na čo mu slečna odpovedala, že 20 centov. „Fakt by ste mi ten narcis nedali aj za 10?“ spýtal sa jej a myslel to smrteľne vážne. Rýchlo som vložila babe do ruky euro, zobrala narcis a odtiahla ho odtiaľ preč. To bolo naposledy, čo sme sa videli.
14. Spýtal sa ma, či mám nejakú fóbiu. Keď som mu povedala, že ma na smrť desia pavúky, poslal mi asi dvadsať obrázkov chlpatých tarantúl so správou: „Poď radšej ku mne do postieľky, nech sa nebojíš.“ V živote som si nikoho rýchlejšie nezablokovala.
15. Nedal svojmu psovi žiadne meno. Povedal, že ho nepotrebuje, lebo psy aj tak reagujú len na intonáciu hlasu, nie na to, čo reálne hovoríš. „Pozri, dokážem ti to,“ povedal. A následne na svojho psa zakričal: „H*vno špinavé, poď sem!“ Keď pribehol, rehotal sa na tom ešte ďalších desať minút. No nie, ďakujem.
16. Smrkal výhradne do ruky a potom si to, čo vysmrkal, utrel do nohavíc. Fuj.
