„Nezáleží mi na tom“
Často nám na tom záleží až príliš. Len je to nepríjemné priznať. Táto lož vzniká ako ochrana pred sklamaním. Ak si povieme, že nám je to jedno, nebude to bolieť. Lenže bolí. Ticho. Dlhodobo.
„Ostatní to majú jednoduchšie“
Porovnanie, ktoré nikdy nevyhráš. Vidíš výsledok, nie proces. Vrchol, nie pád. Táto lož kradne sebadôveru a živí pocit, že zaostávaš. Aj keď ideš vlastným tempom a vlastným smerom.
„Nemal by som sa tak cítiť“
Najkrutejšia lož zo všetkých. Popiera realitu emócie. Hanbí nás za to, čo cítime. Smútok, hnev, závisť, únava. Emócie nie sú morálne zlyhania. Sú informácie. A keď ich ignorujeme, informácie sa nezrušia. Len zosilnejú.
„Keď budem lepší, budem spokojný“
Odkladanie spokojnosti na neurčito. Až keď schudnem. Až keď zarobím viac. Až keď ma niekto ocení. Táto lož vytvára dojem, že pokoj je cieľ. Nie stav, ktorý si môžeme dovoliť už teraz. Aspoň občas.
Prečo si tieto klamstvá opakujeme
Pretože pravda býva nepohodlná. Vyžaduje zmenu. Rozhodnutie. Konfrontáciu. Klamstvo je rýchlejšie. Jemnejšie. Menej bolestivé v krátkodobom horizonte. No v tom dlhodobom nás stojí viac energie, než by stála úprimnosť.
Klamstvá, ktorými klameme sami seba, nie sú známkou slabosti. Sú známkou snahy prežiť. No ak sa z nich stanú trvalé presvedčenia, začnú nám potichu riadiť život. Prvým krokom nie je ich okamžite zrušiť. Stačí si ich všimnúť, zachytiť moment, keď sa objavia, a spýtať sa, či nám ešte naozaj slúžia. Pretože niekedy nie je problém v tom, že si klameme. Ale v tom, že tomu veríme bez otázok.
