4. Nevinná krádež
„Hej, to je moje!“ počuješ a v tej rane ti stiahne polky, lebo presne vieš, koľká bije. Nestalo sa ti to prvýkrát. A určite nie posledný. Nuž, ako ľavák si už dávno pochopil, že tradičné prestieranie nehrá v tvoj prospech, ale to neznamená, že sa z toho niekedy poučíš.
Ako by si mohol, keď to nerobíš naschvál? Jednoducho sa natiahneš po pohár, ktorý je – pre teba veľmi logicky – rovno po tvojej ľavici a čuduj sa svet… on nie je tvoj. Hups.
5. Klub ľavákov
Ak si nevedel, tak už vieš – všetci ľaváci sa navzájom poznajú. Teda minimálne to si myslí pani Marienka zo štvrtého poschodia, ktorá ťa raz v živote videla ťukať do mobilu ľavou rukou a odvtedy má potrebu hlásiť ti mená všetkých príbuzných aj známych, ktorí to údajne robia tiež.
Desať percent celkovej populácie. Presne toľko ľudí má dominantnú ľavú ruku, ale milej pani – boh ju žehnaj – nevysvetlíš, že nemáte jeden spoločný skupinový chat, v ktorom si vediete štatistiky o počte podobne stupídnych výrokov. Čo narobíš.
6. Pomôcky, ktoré nepomáhajú
Ergonomické nožničky, otvárače na konzervy, stavbársky meter… To sú všetko veci, ktoré by mali robiť tvoj život jednoduchším, a možno by sa im to aj darilo, keby neboli navrhnuté pravákmi pre pravákov. A to ty nie si. Jasné, na svete sú aj horšie veci, ale to nič nemení na tom, že si môžeš v snahe dobyť sa k tej poondiatej fazuli aj ruky dolámať a čísla na metri máš proste naopak. Fakt sranda.
