Práca ako práca. Keď ju nechceš robiť, prestaň sa sťažovať a choď makať do fabriky. Bla bla bla. Sú aj oveľa ťažšie práce, ako byť predavačom v nejakom obchodnom reťazci, sedieť si v butiku na zadku a čítať si celý deň knihy alebo spať niekde v tajnej komôrke vedľa klobásky v sklade.

Ako si zariadiš, tak máš. No práca predavača je predsa len práca s ľuďmi. A ľudia sú strašní. Takže, žiadna výhra, len pevné psychické zdravie, pretvárka a dávka sarkazmu. Ak sa na tom stále dokážeš zasmiať, ešte nie si na tom až tak zle.

Nechaj to tak, veď načo sú tu predavačky

Veď sú od toho platené. Niekto to už len uprace. Stačia traja ďalší „ohľaduplní“ zákazníci a uličkou už ani neprejdeš. Dokladanie tovaru je ako umývať si zuby so sušienkou v ústach. A práve vtedy, v tom najväčšom zmätku prichádza „zákazník – som najdôležitejšia osoba na tejto planéte“ a už si volá vedúceho. Bi*ch, please! My sme jeden tím.

Niekedy však vyhrá frustrácia a bezradnosť. Človek to po čase vzdáva…

Nočná mora predavačov. Olejová nočná mora.

Stane sa. Niekto to neurobí naschvál, niekto má neposlušné deti a niekto proste len rád týra predavačov. Takže namiesto toho, aby si osem hodín čítal etikety zákazníkom (lebo presne to robíš, ak nejaký chce informácie o produkte) teda budeš drhnúť podlahy a počítať škody.

Ako to vyzerá 5 minút po tom, ako si si to pekne uložil

Rodičia, ktorí toto dovolia svojim deťom v obchode, by nemali mať deti

Ešte lepšie je, ak si práve ty aj ten zodpovedný za poškodené veci. To aby tam človek stál nonstop aj s detským samopaľom v ruke. No len čo si odskočíš na toaletu, alebo máš obednú pauzu, prichádzajú malé skazy a zúfalí rodičia, ktorí si uličku v obchode zamenili za detský kútik. Častým zvykom je aj odloženie použitej plienky. Akože, aby si vedel, že tu niekto bol.

Sem-tam nájdeš niekde aj nejaké opustené dieťa

Kontrola kabínky ťa stále vie potešiť

Niekedy sa nevieš rozhodnúť, čo je lepšie. Či byť za kasou a neúspešne bojovať s ľuďmi, čo nemajú drobné, chcú zľavu, reklamujú úplne všetko, alebo sa ponevierať po obchode a pozerať sa na tú katastrofu. Trpezlivosť vraj ruže prináša. No skôr by mohla priniesť efektívny spôsob, ako dostať make-up a pot z oblečenia.

Keď sa len tak prechádzaš po obchode v pracovnej uniforme

Keď už niečo nechcú kúpiť, nechajú to na prvom „vhodnom“ mieste

Lebo oddelenie mäsových výrobkov je ďaleko a je tam zima. Lebo práve zbadali niečo výhodnejšie a chutnejšie. Lebo to tak robia všetci, tak budú aj oni. Na druhej strane, možno niekto raz ušetrí kopu času a z jedného regálika si nakúpi jogurt, rožky, časopis a tyčinky.

Tvoju kreativitu len málokto ocení

Ľudia s OCD poruchou by nemali pracovať v obchode, keď sa nechcú po čase zrútiť. Je to pekné, ale bez efektu.

Ťažko povedať, možno niekde v skrytých zásobách…

Sklad je také malé kúzelné miesto, kde sa objavujú stále nové a nové krabice, či potraviny. Zvyčajne má tak asi 1000 metrov štvorcových, preto to vždy tak predavačom trvá a určite sa niekde ešte zákazníkova veľkosť ukrýva. Aj tá píla na krovinorez tam určite je. Len predavači sú takí leniví, že sa ani neobťažujú skontrolovať to.

Tam je východ, nevracajte sa!

Odpadkové koše sú úplne zbytočné

Takíto ľudia by nemali opúšťať svoje domovy. Ignorantov a mierne zakomplexovaných ľudí však akosi po výplatnom dátume sociálnych dávok pribúda. Medzi ďalšie zbytočnosti patrí aj oslovenie zákazníka a jeho totálna ignorácia, keď ste si teda opäť dobre pokecali. Alebo snaha utiecť na obed. Zákon hovorí, že vtedy sa najlepšie nakupuje.

Ako upútať pozornosť na toaleťák v zľave

Deň pred sviatkom vzniká davová psychóza

A všetci sú takí milí a nikam sa neponáhľajú. Pri pokladni staršia pani už desať minút loví drobné, stresuje predavača, seba a ešte aj ľudí v rade. Do toho vzadu jeden dôležitý týpek veľmi nahlas diskutuje o počte otvorených pokladní, vianočné odrhovačky sa púšťajú už od septembra a život je tak krásny.

Všetci sa veľmi tešíme, že máme obrovské zľavy. Radosť pracovať!

Ľudia, ktorí spolu museli čistiť toalety po zákazníkoch, ostávajú priateľmi už navždy

Je to tak. Nie každý má to šťastie, že dostane rukavice a rúško. Nikde inde sa neprejaví pravý charakter človeka, ako na toalete. Tie najväčšie dámy za sebou často nechajú nukleárnu fekálnu bombu, až sa nakoniec musíš poobzerať po obchodnom centre, kde sú toalety mimo prevádzok. Aspoň si si však našiel priateľa na život a na smrť.

A ten najkrajší pocit prichádza, keď zamykáš predajňu a konečne odchádzaš

Titulná fotka:  Universal Pictures