Keď spolu dvaja začnú bývať, spánok už nie je len tlačením sa na jednolôžkovej posteli s návliečkami s potlačou Transformerov a posteľ už nie je len obyčajnou posteľou. Stáva sa bojiskom, miestom presadzovania si rozsahu vlastných práv a nekonečnou skládkou biologického odpadu. Bohužiaľ.
1. Výber strany
Už to nie si len ty, tvoja detská izba a komplexy z toho spať pri stene, lebo si neliečený klaustrofobik a máš pocit, že ťa každú chvíľu rozdrtí. Teraz je tu aj ona a bohužiaľ vo vzťahu platí nepísané pravidlo, že stranu postele si prvý vyberá ten, kto poskytuje väčšie množstvo telesných otvorov na sexuálne radovánky. Takže pokiaľ ju nevzrušuje vydlabávať ti počas predohry z nosa šušne alebo pri orgazme ušný maz, tak je to zákonite ona.
2. Životný priestor
Keď začneš bývať so svojou nežnejšou polovičkou, tvoj životný priestor sa z „rozvaľujem si šunky krížom cez celú posteľ ako pán“ obmedzí na „mám rebrá medzi jej ritnými polkami a polka tela mi trčí z postele“. A hoci miluješ jej zadok nadovšetko na svete a bez mihnutia oka by si zapredal aj dušu diablovi len aby si doň mohol vsunúť nejakú časť svojho tela, hrudný kôš si v týchto svojich predstavách rozhodne na mysli nemal. Má to však aj svoju výhodu – ešte polroka spoločného pobytu v jednej posteli a budeš vedieť spať ako šaolinský mních.
3. Voňavé nožičky
Jedného dňa prídeš po práci domov, vyzuješ si topánky, z pachu tvojich nôh zduje škrečka, na balkóne pokapú muškáty, prasknú okenné tabule a ty si to bez štipky chochmesu namieriš rovno do postele. Do postele, v ktorej leží tvoja drahá polovička, ktorá poslednú polhodinu strávila v kúpeľni bublinkovou seansou a potom na seba nakydala dve kilá nejakého regeneračného sajrajtu. V skratke – ona vonia ako zmes konvaliniek a ananásu a z tvojho smradu odhnila polovica koberca. To jednoducho nie je kompatibilné v žiadnom čase a priestore. Ale dostane ťa niekto ešte v ten deň do sprchy? Človek so žeriavom? Možno. Tvoja drahá priateľka s vyčítavým pohľadom a hrozbou tichej domácnosti na najbližší týždeň či dva? Nula bodov.
4. Omrvinky
Ženy sú veľmi komplexné stvorenia. Krásne, múdre, vynaliezavé, flexibilné, samostatné, nezávislé, nebojácne… A lenivé a pažravé. Keď sa tieto posledné dve vlastnosti skĺbia do jednej, zo sekundy na sekundu sa to chúďa pristihne v posteli s dvoma balíkmi čipsov, arašidovými chrumkami a čokoládovými sušienkami (môže sa to snažiť uhrať na svoju biologickú podstatu, ale všetci vieme, že takéto nájazdy sa nemusia zákonite viazať len s „najkrajším“ obdobím v mesiaci). No a tak si tam sedí a žerie a trúsi a sedí a žerie a trúsi, až napokon zistí, že zo zvyškov medzi kozami by nasýtila ešte ďalšie dva menšie africké kmene. Čo teraz dopekla s tým? Ak si odhadoval, že nepôjde reálne kŕmiť malých černoškov a dokonca ani vrabce pred barák, tak si odhadoval veľmi správne. A kde to teda skončí? Áno, správne… Na tvojej polovičke postele.
5. Zaspávanie
Existujú len dva typy ľudí. Tí, ktorých nebesá obdarili schopnosťou zaspať absolútne kdekoľvek a v akejkoľvek polohe (čo môže byť teda aj veľkou nevýhodou, ak vás to skolí nad tanierom rezancovej polievky – neverili by ste, koľkými možnými otvormi je ten slíž schopný vyliezť). Takže ich môžete poskladať do sprchového kúta, uložiť do vitríny alebo naskladať medzi čerstvo vyžehlenú bielizeň a oni sú do troch sekúnd tuhí. No potom sú tu tí druhí. Tí, ktorí ľahnú do postele, zavrú oči a potom ich začne svrbieť stehno. Potom sa otočia na druhú stranu. Potom ich svrbí zadok. Ľahnú si na chrbát. Začnú im tŕpnuť nohy. Prevrátia sa na brucho. Treba im cikať. Idú cikať. A potom sa ďalšie dve hodiny otáčajú ako Štúr v hrobe zakaždým, keď niekto napíše slovo „niaký“. Asi na záver netreba prízvukovať, že zaspávať s človekom číslo dva v romantickom objatí je na ranu stoličkou do ksichtu, však?
6. Chrápanie
Môj dedko odjakživa chrápal až sa okenice natriasali – pri nádychu pílil drevo, pri výdychu nafukoval balóny. Môj otec mal pokazený remeň. Aj v aute, aj nejaký provizórny v nosnej dutine. Ten v nosnej dutine bol štyrikrát hlasnejší. A ja som dodnes nepochopila, ako sa s takým človekom dá žiť (rozumej spať v blízkosti desiatich centimetrov od epicentra najotravnejšieho zvuku v našej galaxii po šťukaní perom). Láska-neláska, tá ide bokom, keď už tretí týždeň po sebe ešte o tretej ráno tupo čumíš do plafóna lebo audio systém tvojho drahého ruší kvalitu spánku ešte aj v Dolných Orešanoch, kde je osemdesiat percent obyvateľov diagnostikovaných s hluchotou.
7. Prasce
Budete tak trochu prasce. Možno aj viac ako tak trochu. Lebo keď už ste spolu nejaký ten rôčik, naozaj sa nie vždy po sexe hrniete zobrať vreckovky a zotrieť zo seba všetky stopy po jeho bielom hlúčiku genetického materiálu. Niekedy sa prosto len objímete a prilepení jeden o druhého zaschnutým semenom zaspíte, ani neviete ako. A potom je to všade. A potom ona dostane krámy. A potom sa ani nenazdáte a na plachte máte široké spektrum rôznofarebných telesných tekutín, v ktorých sa budete váľať ešte ďalších XY (uveďte časovú jednotku podľa vlastného uváženia, ale musí byť väčšia ako týždeň, lebo všetci vieme ako to chodí), kým sa jeden z vás odhodlá ukrojiť si z času a konečne posteľ prevliecť.
Titulná fotka: owlillustration.com
