8. Ako mladý a heteros*xuálny študent biológie som raz podstúpil odstránenie obličkových kameňov. Tesne pred tým, ako ma uspali, som sa zahľadel anestéziológovi do očí a povedal: „Ste neuveriteľne krásny. Mali by ste hrať vo filmoch.“ Nebolo by to zvláštne, keby nemal aspoň 70 rokov a viac chlpov v nose než vlasov na hlave. Ale inak výborný doktor.
9. Keď ma prišla mama vyzdvihnúť po trhaní zubov múdrosti, silou-mocou som jej chcel niečo povedať, ale kvôli opuchu som nevedel rozprávať. Sestrička mi dala papier a pero. Neskôr, keď som bol pri zmysloch, sa ma prišla opýtať: „Tak čo, ešte chceš mňaukať?“ Nechápal som, až kým mi neukázala ten papier. Bolo na ňom napísané len: „Mňau, mňau, mňau, mňau, mňau, mňau.“
10. Po operácii, pri ktorej mi odstraňovali Bartholiniho žľazu (áno, v tej najintímnejšej oblasti), sa ma lekárka spýtala, ako sa cítim. Bez rozmýšľania som vyhŕkla: „No ako asi?! Ako keby ma pretiahol slon!“ Vraj mi to prišlo ľúto, tak som ju na udobrenie spontánne objala.

11. Ako správna rodina sme šli po mamu do nemocnice všetci. Sestrička si chcela overiť, či nás spoznáva, tak sa jej spýtala, kto sme. Mamu trafila, sestru tiež, nás synov trochu pomiešala, a keď prišlo na nevlastného otca, na chvíľu sa zamyslela a povedala: „A toto je asi ten chlapík, s ktorým spím.“
12. Moja teta, známa odporom k fast foodom, sa po narkóze pozrela na strýka, žmurkla naňho a zahlásila: „Netuším, kto je ten fešák, ale dúfam, že ma vezme do McDonaldu.“ Budem jej to predhadzovať až do konca života.
13. V aute po zákroku držala mama taštičku s dentálnymi pomôckami – kefku, niť, pastu… A každých päť minút sa ma vážne spýtala: „Môžem si už dať tie cukríky, čo mi pán zubár nabalil?“ Keď som jej zakaždým povedala, že to nie sú cukríky, len sa urazene odula a začala protestne kopať nohami.

14. Uspávali sme malé dievčatko. Jednou rukou držala svoju mamu, druhou sa načiahla ku mne, chytila ma a spojila naše ruky vo vzduchu. S úplnou vážnosťou povedala: „Vy by ste boli naozaj dobrý otecko.“ Asi som v tej chvíli sčervenal až za ušami.
15. Pripravoval som pacientku na kolonoskopiu, keď zrazu prehlásila: „Viete, že ste veľmi sympatický? Ak by ste chceli ešte niekedy vidieť môj zadok, pokojne povedzte.“ A v tej chvíli zaspala.
Čítaj ďalej: „Chirurg v nej zabudol nožnice.“ Najhoršie prípady, s ktorými sa lekári počas svojej praxe stretli