Deti sú skrátka deti. Na jednej strane roztomilé uzlíčky radosti sa vedia v sekunde zmeniť na ničivú smršť, kvôli ktorej zošedivieš hádam ešte pred tridsiatkou. Rodičia vedia, o čom je reč, však? V spolupráci s naším šikovným ilustrátorom sme dali dokopy niekoľko situácií, pri ktorých si človek môže len povzdychnúť a sám pre seba skonštatovať: Čo narobím. Také sú deti.
1. Padá ako kabela
Okrem špenátu, brokolice, odretých kolien a hompáľajúceho sa sopľa je gravitácia hádam najväčším nepriateľom detí. Nebudeme sa tváriť, že ty si sa nikdy nepotkol na rovnej zemi, ale to, čo predvádza ten krpec, je naozaj extrém. Ide, ide, ide a zrazu bum. Natiahnutý na zemi reve, čo ho pľúcna kapacita pustí, a nekoordinovane okolo seba mece nohami. O čo sa potkol? O vzduch? Vlas? Imaginárnu horskú dráhu? Človek si nemôže ani žmurknúť.
2. Papá celou tvárou
„Letí lietadielko,“ hovoríš a krúžiš mu okolo hlavy posledným sústom obeda. Dnes to išlo dobre. Tanier je celý, príbor neleží v kúte, protestoval iba chvíľu a ani jedno z vašich tričiek netreba vyhodiť. Celkom fajn bilancia, povieš si, a hneď nato akoby mal vesmír potrebu vysmiať sa ti rovno do ksichtu, zmobilizuje tvoju ratolesť, aby si pľasla hlavu rovno do toho špinavého taniera. Prečo nemôžete mať jedno pekné popoludnie?
3. Spí, keď chceš, aby bolo hore
No jasné. Ešte desať minút dozadu behal po byte ako s vrtuľou v zadku a tebe stačil jeden pohľad na hodinky a vedel si, že bude zle. Hodil si číselné údaje do pomyselnej rovnice a veľmi rýchlo si dospel k záveru, že v najbližších sekundách bude tuhý.
Bolo by to fajn, keby si mohol chvíľu blaženého pokoja využiť najproduktívnejšie, ako sa dá, a pospať si s ním. Lenže to nejde. Ak sa mu totiž podarí dobrovoľne cez deň zalomiť, znamená to len jediné – do pol hodiny máte niekde byť.
4. Je hore, keď chceš, aby spalo
Zatváraš oči a snažíš sa v mysli vzkriesiť to hrobové ticho z odstavca vyššie. Nedá sa. Je desať hodín večer a podľa každej rodičovskej príručky na svete by mal už zababušený v perine s macom v ruke rátať ovečky. Namiesto toho ti jačí do ucha, až máš chuť vydriapať si bubienky, a po známkach únavy ani chýru, ani slychu. Toto bude ešte dlhý večer.
5. Počúva, len keď nemá
„Obleč si tie nohavice!“ kážeš mu, ale to sa skôr tvoj mesačný rodičovský príspevok zmení na jachtu, ako by ťa poslúchol. Tvári sa, že nepočúva. Respektíve, že nepočuje. Ale vieš, kedy má uši ako dva prijímacie satelity? Keď si nakopneš malíček o roh skrinky a na pár sekúnd úplne vypustíš z hlavy, že si pre niekoho vzorom, a to jediné, čo sa ti z úst prederie do éteru, je výdatné: „Dop*če!“ To bude opakovať ešte ďalšie dva týždne.
