Keď počujeme slovné spojenie americká reštaurácia, okamžite si predstavíme fast-foodové giganty ako KFC, Burger King a McDonald’s. Dnes už do celého sveta rozlezené reťazce ale mali aj svojho predchodcu. Ten pre svojich nasledovníkov opatrne pripravil viac než dobrú pôdu pre biznis.
Hovoríme o Harvey Houses, sieti reštaurácií, čo pretvorila divoký západ a započala trend luxusných amerických rezortov.
Počiatky Freda Harveyho
Písal sa rok 1815 a v Amerike sa započala konštrukcia železníc. Kolonizátori a podnikatelia už nemuseli prechádzať cez kraj iba na koňoch a bričkách, ale mohli dobývať divoký západ z pohodlia burácajúcich vlakov. Tie do neprebádaných území prinášali materiály a stále viac a viac cudzincov. Jedným z týchto prisťahovalcov bol aj Fred Harvey.
Sedemnásťročný Fred ušiel z Anglicka a v roku 1853 prišiel do Ameriky za prácou. Veľmi rýchlo sa zamestnal v jednej z lepších reštaurácií v New Yorku, kde mu vštepili cit pre detail. Potom sa potĺkal „novým svetom“. Prežil občiansku vojnu, pracoval v šperkárstve, založil kaviareň, oženil sa, zaobstaral si šesť detí a eventuálne sa usadil v jednej z desiatok železničných spoločností, dominujúcich Amerike.
Tu sa mu pri pohľade na špinavú a často nespoľahlivú starostlivosť personálu vagónov a malých hotelov pri železniciach v hlave zjavil nápad.
Obscénne veľké porcie
Harveymu pár rokov trvalo, kým sa jeho plán dostal na správnu cestu, alebo skôr správnu železnicu, avšak v roku 1876 uzatvoril dohodu, ktorá mu zmenila život. Železnice Santa Fe mu dovolili vybudovať najprv jednu, potom dve a eventuálne až osemdesiatštyri reštaurácií naprieč Amerikou.
Tieto podniky sa v porovnaní so zvyškom americkej gastronómie javili ako na úplne inej úrovni. Ponúkali výstredne veľké porcie, napríklad kus koláča, ktorý bol a je dodnes podávaný ako malý trojuholník, bol v Harveyho reštauráciách podávaný ako štvrtina celej torty. Sofistikovaný prístup sa uplatňoval aj pri každodennej kontrole a efektívnej dodávke zásob, čo bolo pri obrom počte pobočiek, ešte k tomu vzhľadom na divoký západ, vážne veľkolepý úkon.
To isté platilo aj o steakoch a zvyšku rozsiahleho menu. Interiéry reštaurácií dekorovali biele ľanové obrusy, bary plné kvalitného alkoholu a všeobecne tu dominovala sofistikovaná európska estetika.
Ikonické Harvey girls
Obsluha taktiež nezaostávala. Jednou z hlavných zložiek imidžu Harveyho reštaurácií boli takzvané Harvey girls. Slušné, konzervatívne upravené a pozorné dámy, ktoré do Harvey Houses prichádzali z celého sveta. Treba povedať, že niečo takéto bolo na divokom západe skutočnou raritou.
V roku 1946 bol o zázračných čašníčkach natočený aj muzikálový film s názvom The Harvey Girls. „Harvey dievča je niečo viac než len čašníčka. Hocikde, kde sa objaví Harvey dievča, civilizácia nie je príliš ďaleko. Vy, dievčatá, ste symbolom a prísľubom poriadku, ktorý prichádza.“ Tak znie monológ jednej postavy z filmu. Daný monológ predstavuje veľké spoločenské zrkadlo tej doby a muzikál eventuálne vyhral Oscara za najlepšiu pieseň. Fred Harvey bol teda aj vďaka týmto dievčatám prezývaný „Civilizátor západu“ ešte desiatky rokov po svojej smrti. Vtedy to bol oscarový zásah, dnes „agitka“ plná rasistických scén.
Luxusné rezorty a Indiáni
Vysoký štandard Harveyho reštaurácií sa postupne pretavil aj do Harveyho ďalšieho, ešte väčšieho projektu. Harvey Houses boli postavené takmer naprieč celou „civilizovanou“ Amerikou, tým pádom priťahovali obrovský počet turistov, ktorí chceli spoznať americký kontinent. Harvey teda začal zamestnávať aj Indiánov žijúcich v odľahlejších krajoch. Tí v mene jeho spoločnosti predávali svoje výrobky ako suveníry pre turistov. Najlegendárnejšie boli Harveyho pohľadnice, zobrazujúce krásy divokého západu.
Známosť s pôvodnými obyvateľmi dovolila Harveyho spoločnosti expandovať a „rozšíriť svoj katalóg“ aj o luxusné hotely v divočine. Tieto rezorty, postavené v srdci nových, nedávno založených „národných parkoch“, ale neboli vítané všetkými Indiánmi. Akoby problémov s kolonizátormi nebolo dosť.
Turizmus prekvital a zanedlho boli títo Indiáni z rôznych kmeňov nútení k vysťahovaniu, alebo horšie – odsúdení k prenasledovaniu a popraveniu. Ak sa čo i len jeden z nich opovážil rybárčiť pri potoku vedľa hotela, nezostávalo mu veľa času na únik. Na jednej strane sa rezorty propagovali ako kolísky kultúry a civilizovanosti, na druhej ani trošku nespochybňovali svoj krutý prístup k pôvodným obyvateľom.
Skrytý rasizmus a indiánske prekliatia
A zrodil sa americký sen. Veľký „Civilizátor západu“ a jeho Harvey girls naďalej budovali reštaurácie, hotely, dekorovali ich interiéry indiánskymi vzormi a lákali turistov na nedotknutú divočinu Ameriky. Plagáty s veľkým nápisom „tritisíc míľ spoľahlivosti“ sa mihali naprieč celou Amerikou, zatiaľ čo Indiáni a mnohé tragédie spojené s nimi upadali do zabudnutia.
Predznamenávajúc blížiacu sa konzumnú spoločnosť boli donútení ujsť do hôr alebo pokračovať v predaji svojich suvenírov, čo znamenalo premeniť svoje kultúrne a spirituálne dedičstvo na rýchlo „spotrebované“ doláre. Im cudziu menu. Za tých čias sa už nejakú dobu, dokonca aj v knihách pre základné školy, vyučovalo o tom, že Indiáni sú prefíkaní, pomstychtiví a neľútostní ľudia nižšej intelektuálnej úrovne.
Napriek tomu čo ste práve čítali, sa tieto knihy držali v obehu aj ďalších päťdesiat rokov. Mnohé z rezortov sa tým pádom naprieč rokmi „novej doby“ stali terčmi kontroverzie. Zopár z nich schátralo, ďalšie boli odkúpené. Podaktoré kvôli Harveyho prehnane drahej „pospolitosti“ a iné zas kvôli „prekliatiu“.
Temné posolstvo luxusných rezortov
Až príliš veľa starších hororov a kníh sa odohráva na prekliatom indiánskom území alebo v hoteli postavenom priamo na cintoríne pôvodných obyvateľov Ameriky, aby sme to pokladali za náhodu. Mnohí z Indiánov, čo nesúhlasili s dekorovaním interiéru hotelov ich tradičnými motívmi, začali tie samé motívy duplikovať a deformovať. Potom ich predávali Harveyho spoločnosti a dúfali, že žiadne dielo nepredá svoje spirituálne posolstvo nikomu z „pomätených“ Američanov.
Chránili svoje kultúrne dedičstvo, zatiaľ čo prisťahovalci ho s chuťou kupovali. Existujú záznamy o tom, že Indiáni vykonávali na pozemkoch Harveyho hotelov rituály. Či luxusné podniky preklínali, alebo očisťovali, je diskutabilné.
Na podobnom historickom základe stavia Stanley Kubrick svoj kultový film The Shining. Samozrejme, v období najvyššieho kolonizačného rozpuku to už nebola len Harveyho spoločnosť, ktorá si na „divokom západe“ vybudovala sieť podnikov a zmenšovala pôvodným obyvateľom Ameriky ich životný priestor.
Fred Harvey zomrel v roku 1901. Jeho potomkovia ale v rodinnom biznise pokračovali. Hotely rozpredali alebo opustili, a spoločnosť Fred Harvey company sa prispôsobovala časom. Najprv sa z nej s príchodom motorizovaných vozidiel stala zájazdová spoločnosť a potom sa počas druhej svetovej vojny znova zamerala na gastronómiu, aby „nakŕmili“ amerických vojakov.
Posledný Harvey House bol zatvorený v roku 1983. Zanechávajúc za sebou „civilizovaný“ západ a temnú históriu kolonizácie Ameriky, skrytú v pohľadniciach a prekliatych kobercoch dekorujúcich hotely dnes pokladané za národné pamiatky.
