Dnes je mobilný telefón bez dotykového displeja takmer raritou, no nebolo to až tak dávno, čo svet ovládali tlačidlá. Éra prvých mobilov kládla na používateľov úplne iné nároky – bojovali sme s krátkou výdržou batérie, platením za prichádzajúce hovory a zábavou, ktorá by dnešným tínedžerom prišla ako z inej galaxie. Poďme si zaspomínať na časy, keď bol mobil symbolom luxusu a neskôr nástrojom na „prezváňanie“.
Poďme pekne po poriadku zaradom. Pamätáš si ešte na infraport? Bol v podstate predchodcom dnešného Bluetoothu a bol to spôsob bezdrôtového prenosu dát medzi dvoma zariadeniami na veľmi krátku vzdialenosť pomocou infračerveného svetla. Kedysi nám umožňoval posielať si medzi sebou tie „cool“ zvonenia, ku ktorým sa ešte dostaneme.
Prečo sa dnes už nepoužíva?
Postupom času ho vytlačil Bluetooth a Wi-Fi, pretože:
- Netreba priamu viditeľnosť: Bluetooth prechádza cez steny alebo vrecká.
- Väčší dosah: Pripojíš sa k zariadeniu v inej časti miestnosti.
- Viacbodové pripojenie: Cez Bluetooth môžeš byť naraz pripojený k hodinkám aj slúchadlám, zatiaľ čo infraport bol vždy len o spojení dvoch bodov (Point-to-Point).
SMS-ky: Keď bolo 60 znakov luxusom
Zatiaľ čo dnes bez rozmýšľania posielame stovky správ cez WhatsApp či Messenger, kedysi bola každá SMS drahý špás. Aby sme ušetrili vzácny kredit, uchyľovali sme sa k SMS bránam. Išlo o webové stránky, kde si poctivo naťukal číslo a správu, ktorá bola často limitovaná len na 60 znakov.
WAP: Internet pre vyvolených (a trpezlivých)
Dáta v mobile? Wi-Fi na každom rohu? Zabudni. Ak si sa chcel pripojiť „na sieť“, jediným kľúčom bol WAP. Operátori vtedy cez špeciálne brány osekali bežné weby na textovú podobu, ktorú zvládli zobraziť malé čiernobiele displeje.
Dátový tok sa účtoval po kilobajtoch a ceny boli astronomické. Praktické využitie? Takmer nulové – snáď okrem kontroly výsledkov zápasov, stavu akcií alebo sťahovania jednopixelového obrázka. Väčšinou išlo skôr o spôsob, ako zamachrovať pred kamarátmi, že tvoj mobil „vie ísť na internet“.
Biznis s melódiami a hrami
Keďže Bluetooth bol v plienkach a káble k PC drahé, nový obsah sme do mobilov dostávali cez SMS kódy. Časopisy boli plné inzerátov na „najnovšie polyfonické zvonenia“ alebo hry.
- Proces: Poslal si SMS s kódom, prišla ti správa s odkazom na WAP a odtiaľ si sťahoval.
- Cena: Za jednu hru o veľkosti smiešnych 200 kB si zaplatil pokojne aj 3 – 4 €.
Ako znelo naše detstvo, a. k. a. zvonenia nultých rokov
Zvonenia do mobilov sme si kedysi objednávali cez drahé SMS služby, pričom nám prišiel kód alebo priamy odkaz na stiahnutie monofónnych či neskôr polyfónnych melódií. Tento biznis model, ktorý využíval televízne reklamy, bol pre mnohých tínedžerov prvou skúsenosťou s plateným digitálnym obsahom a často poriadne prevetral kredit na predplatených kartách. Aj keď sa nám dnes zdajú tieto „real tones“ alebo MIDI zvonenia smiešne, vtedy predstavovali vrchol personalizácie telefónu a neodmysliteľnú súčasť našej vtedajšej identity.
Kultové hry
Pred érou Fortnite tu boli dvaja králi: Snake (Hadík) a Space Impact. Kto mal Nokiu s Hadíkom, bol v partii okamžite stredobodom pozornosti. Táto neskutočne návyková záležitosť, kde si zbieral guličky a snažil sa nezjesť vlastný chvost, spôsobila nejeden konflikt s učiteľmi. Space Impact zasa priniesol akciu v podobe malej raketky ostreľujúcej nepriateľov. Jednoduché, no v tom čase geniálne.
Od kufrov k tehličkám a nesmrteľná Nokia: Stručná história u nás
Mobilná revolúcia u nás začala v roku 1991 so sieťou NMT. Vtedy si na ulici mohol stretnúť pánov v saku s kufríkom – a ten kufrík bol v skutočnosti telefón. Neskôr prišli legendárne „tehly“, ktoré vydržali nabité ledva jeden deň, a za hovory si platil, aj keď ti niekto volal.
Zlom nastal v roku 1996 s príchodom siete GSM a operátorov ako Eurotel (dnešný Telekom). Súťaž priniesla prvé dotované telefóny:
- Dancall HP 2711: Prvý mobil s menu v slovenčine/češtine vážil cez 230 gramov.
- Philips Fizz: „Tenký“ zázrak, ktorý vydržal až 3 dni a stal sa hitom vďaka nízkej cene.
- Nokia 3210: Revolúcia, ktorá ako prvá schovala anténu do tela prístroja a priniesla vymeniteľné kryty.
Zaujímavosti, ktoré dnešná generácia nepochopí
- Vibračné batérie: Niektoré telefóny vibrovanie nemali v základe – musel si si kúpiť špeciálnu batériu, ktorá túto funkciu mechanicky zabezpečovala.
- Pamäť na SIM: Kontakty sa neukladali do Cloudu, ale na SIM kartu, kam sa ich zmestilo presne 100. SMS správ vošlo do pamäte len desať.
- Skladanie melódií: Nokie umožňovali „napísať“ si vlastné zvonenie pomocou notového zápisu priamo v telefóne.
- Blikátka: Boli drobné svietiace nálepky na staré mobilné telefóny, ktoré sa rozblikali tesne predtým, ako ti niekto zavolal alebo poslal SMS.
Dnešné smartfóny sú v podstate výkonné počítače vo vrecku, no čaro infraportu, cez ktorý sme si polhodinu posielali jednu pesničku, alebo radosť z nového farebného krytu na Nokii 3210 už asi nič nenahradí.
