Vzťahy sú veľmi častou a obľúbenou témou, pretože na dennom poriadku tešia či trápia snáď každého z nás. Aj keď si to možno nechceme priznať, vzťahy nás dosť ovplyvňujú a niektoré situácie nie je vôbec jednoduché znášať.

Obrátili sme sa preto na odborníčku v tejto oblasti, a to konkrétne na vzťahovú poradkyňu Michalu Koniarovú, ktorá je členkou Medzinárodnej asociácie profesionálnych vzťahových koučov. Michala ti bude prostredníctvom našej stránky pravidelne prinášať vzťahové témy, ktoré ženy riešia v každodenných životoch, ale aj problémy, s ktorými sa často hanbia zdôveriť svojmu okoliu. Dnešný článok sa bude venovať prvému rande a veciam, ktoré by sme na ňom rozhodne nemali prehliadať.

Michala Koniarová

Vzťahová poradkyňa

Michala je členkou Medzinárodnej asociácie profesionálnych vzťahových koučov a držiteľkou certifikátu Relationship Coach Certificate. Založila ženskú komunitu More Amore a vydala knihu venovanú ženám a vzťahom s názvom „Láska je polievka a ja som vidlička“. Prednostne sa venuje vzťahovému poradenstvu určenému ženám, sem-tam však pracuje aj s mužmi.

Už párkrát som sa stretla s tým, že pri analyzovaní problémov vo vzťahoch sa postupne dopracujeme k samotnému začiatku vzťahu a zistíme, že NIEKEDY si za to dnešné trápenie vlastne môžeme samy. Nepriznáva sa to ľahko, hlavne keď druhá strana robí vo vzťahu evidentné prešľapy a zdá sa nám, že tá chyba je v ňom a nie v nás.

Keď sme na prvom rande, hovoríme o sebe. Jedna i druhá strana. A veľmi často o sebe kadečo prezradíme. Oproti nám sedí zatiaľ cudzí, nový človek, zatiaľ tam nie sú záväzky, veľké city, žiadna história, predpojatosť, sme zbavení strachu z odsúdenia, lebo v podstate o nič vážne nejde. A ešte je tam často aj alkohol, že áno? 🙂 Barmani a taxikári by o tomto fenoméne zverovania sa cudzím ľuďom vedeli rozprávať…

Muži bývajú na prvom rande uvoľnenejší

Isteže, sú ľudia (a keď píšem ľudia, v skutočnosti myslím viac ženy), ktorí sú na prvom rande extrémne nervózni, dlho sa pripravujú a kým niečo povedia, najprv si v hlave v sekunde prehrajú desať alternatívnych odpovedí a desať rôznych scenárov a pri voľbe slov postupujú taktickejšie ako vojaci, čo križujú mínové pole. Muži bývajú uvoľnenejší, berú to celé ako hop alebo trop, nestrávia pred šatníkom a v kúpeľni pol dňa a nesnažia sa zo seba robiť to, čo nie sú*.

*Poznámka: Výnimkou sú chlapi s narcistickou poruchou osobnosti, tí hrajú, bohužiaľ, divadlo od prvého momentu, čo je aj dôvod, že im často naletíme a ťažko sa potom odpútavame. To je ale úplne iná téma a iný článok.

Výroky, ktoré netreba brať na ľahkú váhu

Takže poďme naspäť na naše prvé rande. Stretneme sa v bare, cmuk-cmuk, štrng-štrng, tik-tak, nervozita opadá, hladinka stúpa, zábava graduje a fešák hodí zrazu do pľacu niečo z tohto:

• „Som hrozne žiarlivý. Asi viac, ako je zdravé… Neznášam ten pocit, keď neviem, kde moja frajerka je a čo robí.“
• „Asi som sebec, ale fakt mám svoj život rád a nechcem na ňom nič meniť alebo sa niekomu prispôsobovať.“
• „Necítim sa na vážny vzťah. Nechcem sa viazať, bohvie, kde budem o pol roka.“
• „Moja priorita je moja firma. Je ako moje dieťa, obetujem tomu teraz všetok voľný čas.“
• „Deti nechcem mať. Možno pred 40-kou, ale najbližších 10-15 rokov rozhodne nie.“
• „Moje posledné tri vzťahy? Hej no, bol som neverný, prevalilo sa to. Veď to poznáš. Proste neboli to tie správne ženy pre mňa.“

Ak muž o sebe hneď na začiatku, keď tam nie je ešte tlak vzťahu, sám povie niečo, čo ho môže zobrazovať nie v najlepšom svetle, tak si buď istá, že je to pravda.

Muž to nehovorí preto, že si to vymýšľa a chce byť za zlého chlapca… Muž to proste povie, lebo s tebou zatiaľ nič nemá a nehrá žiadne hry. Ak vieš, že by ti čokoľvek z toho, čo ti o sebe prezradil, vo vzťahu vadilo, tak je čas maximálne zbystriť pozornosť, ak nie rovno zatiahnuť ručnú brzdu.

Nedostatky zvykneme prehliadať

Príliš často sa deje to, že nás náš ženský spasiteľský syndróm dostane do vzťahov, aké vlastne vôbec nechceme. A to len preto, že nepočúvame, ignorujeme a bagatelizujeme, čo nám tí chlapi hneď od začiatku hovoria a ukazujú, a namýšľame si, že to nebude také zlé, veď my ho nejak prevychováme a dostaneme na tú správnu koľaj.

Konečne inteligentný, vtipný a nehorázne príťažlivý fešák, s ktorým sa konečne zabávam tak ako už dlho nie. Mozog aj pipina sa zarosia a totálne prestávam myslieť.

Príklad:

Mám 35, som po 8-ročnom vzťahu, som 2 roky single a chcem skutočne vážny vzťah, z ktorého vznikne manželstvo a deti do 2 rokov, dajme tomu. A z tohto chlapa hneď na prvom stretku vypadne, že deti tak skoro rozhodne nie, ak vôbec. Ale ja si vezmem do hlavy, že to sa všetko pri mne môže zmeniť, ak konečne bude mať pri sebe tú správnu partnerku. Možno. Ale veľmi pravdepodobne nie a vo výsledku stratím ďalší rok a len si ublížim.

A to nie je jediný príklad. Ak chcem ja cestovať, študovať, užívať si život, nemala by som si nahovárať, že chalan, čo práve kúpil byt a rozbieha biznis spôsobom 24/7, bude nadšený z voľného vzťahu na diaľku a že sa trikrát ročne utrhne a pôjde so mnou na mesiac do Indie.

Úprimnosť nadovšetko

Na prvom rande odporúčam maximálnu úprimnosť. Nehrať sa na to, čo nie sme a čo nechceme. A skutočne počúvať, keď nám muž hovorí o svojich problémoch, potrebách, predstavách, cieľoch… A neignorovať, čo sme práve počuli.

Aké je to jednoduché, napísané na papieri, že? Tak prečo je také zložité podľa toho aj žiť? Nuž, lebo človek je tvor pohodlný a kým nemusí, nechce vystupovať zo svojho komfortu. Tiež sme často vyčerpaní a zúfalí a radšej si užijeme konečne niečo príjemné aspoň na chvíľu, budeme zatvárať oči pred nepríjemnou pravdou, žiť v snoch a budovať si vzdušné zámky, ako by sme si to mali tu a teraz odoprieť.

Vykašli sa na podpriemerný vzťah

Niektoré z nás svoje správanie ospravedlňujú hrdým, odhodlaným a romantickým postojom, niečím ako: „Som ochotná riskovať. Pre lásku som ochotná riskovať všetko!“ Vzťahy sa nedajú budovať na istotu a každý vzťah nesie riziko, že sa nepodarí. Ale pokiaľ držíš v ruke fakty, ktoré jasne zvyšujú pravdepodobnosť, že to nebude fungovať, a ty do toho aj tak skočíš, tak sorry, ale to sa nevolá odvaha.

Odvaha je povedať ďalšiemu chlapovi v rade „nie, ďakujem“, vzdať sa lákavej prítomnej ponuky v prospech toho, čo naozaj chcem, odvaha je umlčať svoj ustráchaný vnútorný hlas, ktorý mi šepká „…ale čo ak, čo ak, čo…?“ a ktorý ma presviedča, že veď sa predsa nemusím namotávať, len si trošku užijem, trošku sa zabavím a budem to mať pod kontrolou.

Odvaha je risknúť to a vzdať sa teraz niečoho ani nie priemerného pre niečo úžasné.

Lebo vo vzťahoch skutočne neplatí, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.