Streda 25.5.2022
sk
Urban
cz
Viola

Prvé záznamy pochádzajú z Indie, rozšíril ho Alexander Veľký. Aká je história bozkávania?

Bozkávanie berieme ako niečo prirodzené. Čo sa o ňom dozvieme, keď nazrieme do histórie?


Bozkávanie je pre nás také prirodzené, že sa už dnes ani nezamýšľame nad tým, ako vlastne vzniklo a akú malo históriu. Väčšina ľudí by si zrejme myslela, že bozkávanie je tu s nami už od úsvitu ľudstva. To ale nie je celkom pravda. V mnohých oblastiach sveta ho nepoznali ešte v 19. storočí!

K spájaniu pier dvoch ľudí dochádza z rôznych dôvodov. Vyjadrujeme ním náklonnosť, lásku, vzrušenie, ale aj priateľstvo či pozdrav. Prečo sa ľudia vlastne bozkávajú a ako sa na bozk nazeralo v minulosti?

Shutterstock

Podvedomý impulz či náhrada za čuch?

Vedel si, mimochodom, že bozkávanie je aj celkom dobrý spôsob spaľovania kalórií? Pri dvojminútovom bozkávaní ich spáliš 13. Iste, nie je to veľa, ale aj to sa počíta! Ďalej vieme, že bozkávanie zvyšuje tep človeka a zapája sa doň 35 tvárových svalov. Prečo sa ale naši predkovia vlastne začali bozkávať? Úplne jasné to nie je, ale máme hneď niekoľko zaujímavých hypotéz.

Niektorí odborníci sa domnievajú, že môže ísť o aktivitu, ktorá nemala žiadny praktický význam a bola nám proste odjakživa prirodzená. Podobnú teóriu razil napríklad významný psychoanalytik Sigmund Freud.

Profimedia

Podľa neho je pre ľudí bozkávanie také príjemné preto, lebo si ním pripomíname pocity, ktoré sme prežívali pri saní materského mlieka, keď sme boli dojčatá. V dospelosti si na ne, samozrejme, nepamätáme, ale podľa Freuda ostali súčasťou nášho podvedomia a práve bozkávanie nám ich pripomína.

Antropológovia ale uvádzajú, že ide pravdepodobne o náhradu za oňuchávanie. Práve prostredníctvom čuchu totiž pravekí ľudia získavali jeden o druhom najviac informácií. Treli sa vzájomne nosmi, prechádzali si nimi po tvári a v jednom momente sa stalo, že sa im stretli pery. Neskôr sa pri stretávaní treli najmä nimi, a práve to bol počiatok bozku, ako ho poznáme dnes.

Má to svoju logiku, keďže pery patria k najcitlivejším orgánom ľudského tela (hneď po očnej rohovke), vďaka nim tak naši predkovia dokázali nabrať o druhých veľké množstvo informácií.

Mohlo by ťa zaujímať:

Prečo sa bozkávame? Takto znie vedecká odpoveď

Prvé záznamy o bozkoch sú z Indie

Počas rozvoja prvých spoločenstiev už bolo bozkávanie známym vyjadrením vzájomnej náklonnosti napríklad v Indii. Vôbec prvá písomná zmienka o bozku pochádza z 3 500 rokov starých indických Véd, nábožensko-filozofických spisov, ktoré položili základ pre hinduizmus. V nich sa ale namiesto klasických bozkov najčastejšie spomína trenie nosmi či stláčanie nosov medzi dvoma ľuďmi.

Shutterstock

Ďalšie záznamy o bozkoch nájdeme napríklad v epose Mahabharáta z 3. storočia pred naším letopočtom. V tomto prípade však už jednoznačne ide o klasický bozk. „Priložila ústa na moje ústa a vydala zvuk, ktorý mi spôsobil potešenie,“ dočítame sa tam. Sumerskí básnici potom zašli zase o krok ďalej a okrem klasických spomenuli aj zrejme prvé „jazýčkové“ bozky: „Keď moje drahé, moje srdce, ležali, každá sa z nich postupne začala bozkávať jazykom.“

Alexander Veľký ako popularizátor bozkov

Odkazy na bozky nájdeme aj v staroegyptskej poézii a, pravdaže, tiež v Biblii. Podľa historikov je ale dosť pravdepodobné, že za to, že sa bozkávanie masovo rozšírilo až do Európy, môžeme ďakovať známemu macedónskemu kráľovi a vojvodcovi Alexandrovi Veľkému. Ten na svojom vojenskom ťažení v roku 326 pred naším letopočtom dobyl indický Pandžáb. Jeho vojská si všimli, že tamojší obyvatelia sa zdravia či vyjadrujú lásku práve bozkami, a tento spôsob od nich prebrali.

Po Alexandrovej smrti sa jeho generáli vydali do rôznych kútov sveta, kam, samozrejme, priniesli aj zvyk bozkávania. Ten sa tak dostal napríklad na Stredný východ, ale aj do niektorých oblastí Európy. O popularizáciu bozkávania v Európe sa ale výrazne postarali aj starovekí Rimania.

Shutterstock

Tým sa tento spôsob vyjadrovania emócií či vzrušenia mimoriadne zapáčil. Bozkávali sa pri rôznych príležitostiach a rozlišovali hneď niekoľko druhov bozkov. Nevyjadrovali nimi len lásku či vášeň, ale napríklad aj úctu či rešpekt. V takých prípadoch bozk nesmeroval na pery, ale na ruku či líce.

Pravdepodobne boli tiež „vynálezcami“ slávneho francúzskeho bozku. Nazývali ho savium a išlo vášnivý bozk, pri ktorom sa okrem pier zapájali aj jazyky. Rimania bozkávanie rozšírili nielen po Európe, ale do oblastí Severnej Afriky.

Negatívny postoj cirkvi

Ako plynuli roky, bozkávanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou života. Netrvalo ale dlho a stalo sa tŕňom v oku náboženských predstaviteľov. Aby sme ale boli korektní, tak zrejme prvý, kto sa pokúsil bozkávanie zakázať, bol rímsky cisár Tiberius na počiatku letopočtu. Jeho pohnútky však boli rýdzo praktické. V Ríme vtedy bujnela epidémia herpesu a cisár veril, že sa prenáša práve spájaním pier.

Epidémiu sa mu zaraziť nepodarilo, keďže ľudia na zákaz nedbali. Bozkávanie pre nich skrátka bolo až príliš príjemné a nedokázali si ho odriecť.

Shutterstock

Keď sa na území Európy dostalo k moci kresťanstvo (resp. katolícka cirkev) niektorí jeho predstavitelia začali šíriť, že bozkávanie je hriešne. Zaujímavé ale je, že napríklad raní kresťania na ňom nevideli nič zlé a často im slúžilo ako pozdrav.

Ani v katolíckej cirkvi proti nemu spočiatku neboli žiadne námietky, dokonca bolo súčasťou omší. Počas nich sa používal takzvaný „bozk pokoja“, ktorý bol ale neskôr nahradený podaním ruky.

Pápež Klement V. však bozkávanie nemal príliš v láske. Vo svojom dekréte z roku 1312 tento akt dokonca považoval rovno za smrteľný hriech v prípade, ak k nemu dochádza „za účelom smilnenia“. Aj v stredoveku a novoveku sa rozlišovali rôzne druhy bozkov.

Mohlo by ťa zaujímať:

Akými rituálmi sa v staroveku z chlapcov stávali muži? Často k nim patrili aj brutálne praktiky

Tak napríklad bozk prsteňa na ruke biskupa bol považovaný za prejav úcty, rovnako tiež bozkávanie krucifixu či posvätných predmetov. Snahy o obmedzenie či zakázanie bozkov sa ale nestretli s veľkými úspechmi. Ľudia sa skrátka bozkávali radi a nezabránili im v tom ani hrozby pápeža.

Istá averzia cirkvi voči bozkom mohla plynúť aj z toho, že podľa Biblie Judáš zradil Ježiša práve tým, že ho pobozkal. Okrem toho sa v nej síce spomínalo ďalších osem bozkov, ale len v jednom prípade išlo o vyjadrenie lásky.

Alonzo Rodriguez/Wikipedia

Niekde sa začali bozkávať až v 19. storočí

Človek by si myslel, že v takom 19. storočí (aj napriek trochu tŕnitej ceste), už bozky poznali všade na svete. Ver či nie, nebolo to tak. Obyvatelia Afriky, Ázie či Oceánie o tomto zvyku nemali ani tušenia a dozvedeli sa o ňom až od misionárov z Európy. Spočiatku preň ale príliš nadšenia nejavili a dotyky pier považovali za nechutné. Neskôr si však na bozky zvykli.

S bozkom mali problém aj v Japonsku, kam tento zvyk priniesli v 19. storočí Američania. Japonci ho považovali za urážlivý a do istej miery tento postoj pretrval až dodnes. Tým, pravdaže, nechceme tvrdiť, že by sa ľudia v Japonsku nebozkávali, skôr len to, že verejné prejavovanie náklonnosti tam bolo vždy trochu problematické.

Skôr sa od neho odrádzalo a aj z rôznych výskumov sa dá súdiť, že ak už sa Japonci bozkávajú, tak len vo vážnom vzťahu (hoci v prípade žien to tak úplne neplatí). Podľa zistení organizácie SK Planet Japan 60 percent Japoncov pobozkalo v živote len päť ľudí.

Shutterstock

Na filmovom plátne sa diváci s bozkom prvýkrát stretli v roku 1896 v krátkom filme The Kiss od Williama Heisea. Trvá len 18 sekúnd a nemá žiadny príbeh. Zachytáva hercov May Irwin a Johna Ricea, ktorí sa pred kamerou proste pobozkajú, a to je všetko.

Keď sa film premietal verejnosti, vzbudil viacero pobúrených reakcií a režisér sa dočkal obvinení z „obscénnosti“. Jeden z kritikov sa vyjadril, že film bol „absolútne nechutný“. Dnes sa už tieto výhrady zdajú byť viac než úsmevné, ale ukazujú, ako pomaly sa menil postoj spoločnosti voči intímnostiam ako takým.


Tagy:

Ako hodnotíš tento článok?

Dušan Šutarík
Na EMEFKA píšem najmä o filmoch a seriáloch, ale cudzie mi nie sú ani články z oblasti krimi, záhad, umenia, vedy, zaujímavosti z histórie a vlastne všetkého, čo má potenciál zaujať čitateľa a rozšíriť jeho obzory. Zameriavam sa aj na písanie článkov s virálnym potenciálom

Pridaj svoj komentár

Komentáre 0

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
Hľadať
TOP
Anketa dňa
Trending
Práve sa deje
Mám záujem o spoluprácu

    *dané pole je potrebné vyplniť

    Tip na článok

      Formáty: .jpg, .png
      Veľkosť max 15mb
      V prípade väčšej prílohy pripojte do tela správy link na wetransfer
      *dané pole je potrebné vyplniť

      Nahlásiť chybu na stránke

        Formáty: .jpg, .png
        Veľkosť max 5mb
        *dané pole je potrebné vyplniť