4. Fajront
Prvý deň: Pracovnú dobu považuješ za abstraktný pojem. Chceš urobiť dobrý dojem a dokončiť všetko, čo na teba hodia, aj keby ti to malo trvať bez prestávky na záchod dvanásť hodín v kuse. Je jedno, že sa vonku začalo stmievať a ty si ešte nemal ani obed, nieto večeru. Kým to nebude hotové, od toho počítača sa skrátka nehneš.
Po roku: „Od polovice sa zaokrúhľuje hore, takže pol piatej je vlastne päť. Zbohom,“ rozlúčiš sa s cynickým úsmevom na perách a už ťa niet. Pri tom plate môžu byť radi, že si vôbec prišiel.
5. Obedná pauza
Prvý deň: Obed je boj. Nevedel si, či tam bude kantína, tak si si priniesol vlastný, a teraz nevieš, čo s ním. V tichej kancelárii bude tvoje prežúvanie rezonovať ako motorová píla, v kuchynke sa zase budeš musieť dať s niekým do reči. Najjednoduchšie hádam bude ísť si sadnúť do auta…
Po roku: Je ti tri-päť, či niekomu prekáža tvoje chrúmanie, mľaskanie a prehĺtanie. Po tom, čo si Fero z marketingového doniesol rybu na olomouckých tvarôžkoch, si odhodil všetky zábrany a pochopil, že v určitých situáciách musí človek myslieť len sám na seba. Spokojne si teda vyložíš nohy na stôl a pustíš sa do čohokoľvek, čo si si pripravil.
