Wikipedia je najväčšia vzdelávacia platforma na svete. Nachádza sa tam čokoľvek alebo ktokoľvek, na čo si spomenieš. Stránku spravujú obyčajní ľudia, tzv. prispievatelia, ktorí aktualizujú a tvoria ďalší a ďalší obsah. Jednotlivé články na Wikipedii prechádzajú kontrolou, každá jedna informácia by mala podľa správnosti vychádzať z relevantného zdroja.
Niekedy však prídeš k takému divnému článku, že si ani nie si istý, či je to vôbec pravda, alebo ide len o nejaký žartík, ktorý ešte administrátori nestihli zmazať. EMEFKA ti prináša 7 tých najlepších divných článkov na Wikipedii, ktoré síce znejú úplne absurdne, avšak sú založené na pravde (alebo ich doteraz nevymazal žiaden administrátor)!
1. Hoax o špagetovom strome
V roku 1957 stanica BBC odvysielala na 1. apríla trojminútovú reportáž o rodine z južného Švajčiarska, ktorej sa podarilo zasadiť strom. Nešlo o obyčajný strom, rástli na ňom špagety. Rodina bola v reportáži zaznamenaná, ako zbiera „úrodu“ v podobe nefalšovaných špagiet.
Aprílový žartík bol natoľko úspešný, že BBC kontaktovalo niekoľko ľudí s prosbou o radu, ako vypestujú tento zaujímavý druh stromu. Pýtate sa, ako je možné, že sa im podarilo oklamať toľko ľudí? V roku 1957 neboli špagety natoľko rozšírené ako dnes. Väčšina ľudí z Británie tak ani netušila, že to je výrobok z vody a múky, ktorý rozhodne nerastie na stromoch.
2. Netopieria bomba
Spojené štáty americké sa rozhodli použiť netopiere ako ich novú unikátnu zbraň do bojov druhej svetovej vojny. Ako ináč, netopiere mali byť použité proti ich najväčším nepriateľom – Japoncom. Každá bomba obsahovala hibernujúceho netopiera mexického, ktorý mal na sebe upevnenú malú časovanú zápalnú nálož.
Američania plánovali bomby vypustiť nad husto obývanými japonskými mestami, bomby sa mali následne v strede letu rozpadnúť a vypustiť mexických netopierov. Okrídlené živé zbrane Američanov sa neskôr mali uhniezdiť v obydliach, ktoré by vzbĺkli a spustili viaceré masívne požiare po výbuchu zápalných náloží. Program bol však príliš zdĺhavý a náročný, takže sa nikdy nedostal do obehu.
3. Psia bar micva
Židovský sviatok bar micva oslavuje tradične vek, keď sa z chlapca stáva muž. V prípade psov ide o to isté, ale oslavuje sa čas, keď sa zo psa stane… no, starší pes. Kto by si myslel, že ide len o výdobytok modernej doby, bol by na omyle. Najstaršie zaznamenané sviatosti Bark Mitzvah sa datujú do roku 1958 a pôvodne boli vtipným prídavkom sviatku Purim.
Bark Mitzvah sa nespája s konkrétnym vekom ako v prípade ľudí. Sviatosť sa môže usporiadať v akomkoľvek veku. Dunčo by tak mohol oslavovať ako v 1. roku svojho života, tak v 12. roku. Prvým psom, ktorý oslavoval Bark Mitzvah, bol čierny kokeršpaniel Duke z Windsoru. Majitelia, Max a Janet Salterovci z Kalifornie, následne oslavovali Bark Mitzvah vždy, keď nejaký z ich psov dovŕšil 13. vek života. Túto tradíciu dodržiavali ďalších 50 rokov.
4. Partizánske záhradkárčenie
Partizánske záhradkárčenie nie je nič dlžné svojmu názvu. Ide o takú techniku, keď záhradníci vysádzajú zeleň na pozemkoch a súkromných priestoroch, na ktorých nemajú žiadne povolenie alebo právo kultivovať rastliny. Ľudia vysádzajú zväčša kvety a rastliny, ktoré esteticky vylepšujú vzhľad opustených pozemkov a budov. Partizánske záhradkárčenie môžeme brať ako formu protestu a občianskeho aktivizmu.
Záhradníci a často aj politici, ktorí vyzývajú k tejto aktivite, sa snažia poukázať na problémy vlastníctva pozemkov a chátrania budov, ktoré by mohli byť využité na iné účely. Vo všeobecnosti však ide o nelegálnu aktivitu, voči ktorej sa prísne ohradzujú pôvodní majitelia pozemkov.
5. Kozmické latté
Nie, nejde o unikátnu novú príchuť lattéčka. Ide o pomenovanie presnej farby vesmíru, s ktorým prišiel tím astronómov z Univerzity Johna Hopkinsa. V roku 2001 Ivan Baldry a Karl Glazebrook informovali svet, že priemerná farba vesmíru je zelená biela, čo neskôr v roku 2002 opravili na tvrdenie, že priemerná farba vesmíru je béžová biela.
HTML kód pre farbu je #FFF8E7.
6. Bezhlavý kohút Mike
Je bežne známy fakt, že niektoré sliepky „žijú“ ešte chvíľu potom, čo prídu o hlavu. Tvoja babka alebo iný rodinný príslušník z dediny už určite aspoň raz spomenuli, ako sliepka behala bez hlavy po celom dvore. No, nie je to práve príjemná historka pre malé dieťa, dokonca ani pre niektorých dospelých.
Kohút Mike žil bez svojej hlavy 18 mesiacov, než napokon umrel. Prípad sa stal na vidieku v štáte Colorado 10. septembra v roku 1945. Každý rok sa v máji na počesť tejto nezvyčajnej udalosti slávi Deň Bezhlavého kohúta Mikea. Mike prežil vďaka tomu, že farmár Lloyd Olsen, ktorý plánoval z Mikea spraviť slepačiu polievku, minul väčšinu mozgového kmeňa a hrdelnej žily.
Vďaka tomu Mike nielenže prežil, ale stále dokázal nemotorne chodiť, vydávať chrapľavé zvuky a dokonca zobať jedlo. Veľmi rýchlo sa z neho stala senzácia, na ktorej začal Lloyd Olsen zarábať. Každý, kto mal 25 centov, sa mohol pozrieť na bezhlavého Mikea. Svojmu majiteľovi zarábal v dobe najväčšej slávy každý mesiac 3 738 €.
V roku 1947 Bezhlavý Mike finálne skonal v dôsledku udusenia.
7. Časová os blízkej budúcnosti
Nemyslite si, že sa na tejto stránke dozvieme, kedy COVID-19 konečne skončí alebo kto vyhrá v roku 2024 cenu najkrajšieho chlapa na svete. Napriek tomu sa dozvieme predikcie o budúcnosti v rôznych vedeckých odvetviach, ako je napríklad astrofyzika, evolučná biológia alebo geológia.
Stránka obsahuje aj predpovede ohľadom ľudských konštrukcií a objavov, ako napríklad dokončenie Časovej pyramídy v Nemecku, ktoré je naplánované na rok 3183. Podľa všetkého sa Mount Rushmore zmení o 7,2 milióna rokov tak, že už nebude možné spoznať ani jednu prezidentskú tvár. Toho sa však asi nedožijeme, pretože o 7,5 milióna rokov budeme na 95 % vyhynutým druhom.
Ozaj a obývanie Marsu? To by podľa dostupných výpočtov zabralo vyše 100-tisíc rokov. V najbližšej budúcnosti (o 2 000 rokov) sa naši potomkovia dočkajú predĺženia dňa, tak k tomu možno schytajú aj dlhšiu pracovnú zmenu. Ani sa im nebudeme môcť smiať!
