Filmy vznikli na to, aby nám dovolili nahliadnuť do fiktívnych životov a precítiť emócie, ktoré možno ani nepoznáme. Filmové drámy nám ponúkajú veľmi zvláštny druh takéhoto úniku pred realitou. To, čo sa v nich deje, možno niekto v minulosti alebo v inej krajine skutočne zažil. Možno niečo podobné zažil tvoj blízky, možno dokonca aj ty. To je sila filmových drám, ktorá sa ukrýva vo filmoch dnešného zoznamu.
Sú to príbehy inšpirované skutočnosťou, skutočnými emóciami a vzťahmi. Dnes sa pozrieme na geniálne drámy, ktoré ti priblížia extrémne emócie reálneho sveta a donútia ťa zamyslieť sa počas sledovania – ale aj po skončení filmu.
Otec
Film Otec z roku 2020 s Anthonym Hopkinsom (za ktorý mimochodom získal Oscara) je psychologické dramatické dielo, ktoré sa zameriava na starnutie a stratu reality spôsobenú demenciou. Hopkins hrá Andrewa, muža, ktorého život sa postupne mení, keď sa snaží vyrovnať so stratou nezávislosti a zmätením medzi minulosťou a prítomnosťou.
Film je skvelou adaptáciou divadelnej hry Floria Petrieho a vyniká originálnou štruktúrou – divák sa často cíti rovnako zmätený ako hlavná postava, pretože perspektíva reality sa mení bez varovania. Minulosť sa prelína so súčasnosťou, rozloženie bytu, kde sa dej odohráva, sa mení taktiež.
Ak chceš vidieť jedného z najlepších hercov všetkých čias v dokonalej forme aj v úctyhodnom veku – toto musí byť tvoja voľba. Treba si ale pripraviť vreckovky.
Požiare
Tu sa dostávame k dnes už vychýrenému režisérovi, ktorý ale začínal komornejšími drámami. Snímka Požiare je emocionálne silnou drámou režiséra Denisa Villeneuvea stojaceho za snímkami ako Blade Runner 2049 či Duna. Príbeh sleduje dvojčatá, Jeanne a Simona, ktorí po smrti svojej matky vyhľadávajú jej minulosť na Blízkom východe. Ich cesta odhaľuje šokujúce rodinné tajomstvá a tragédie spojené s vojnou a politickým konfliktom. Viac ti o príbehu, bohužiaľ, prezradiť nemôžeme.
Hlavným prvkom filmu je jeho napätie a silný emocionálny vplyv, ktorý je umocnený vynikajúcim hereckým výkonom Mélanie Laurent a Lubne Azabal. Film Požiare je temnou a intenzívnou skúsenosťou, ktorá ťa po skončení zanechá premýšľať o odvahe, rodinných väzbách a nevyhnutnosti konfrontovať minulosť.
Michael
Tu si skočíme do trošku iných vôd. Netradičný rakúsky film Michael z roku 2011 je dráma od režiséra Markusa Schleinzera, ktorá strhujúco odhaľuje temný príbeh muža, ktorý vedie dvojitý život — navonok normálneho, obyčajného, nezaujímavého poisťovacieho úradníka, v skutočnosti držiaceho doma v pivnici 10‑ročného cudzieho chlapca.
Film chladnokrvne, ba až dokumentárne sleduje posledné mesiace spoločného „spolunažívania“ muža a dieťaťa a zobrazuje dennú rutinu plnú manipulácie, násilia a zneužívania. Dielo je natočené tak odťažito a nezaujato, že máme pocit, akoby sme sledovali realitu. V snímke dôjde iba k jednému veľkému zvratu, ktorý sa ti ale zavŕta do hlavy na nejaký čas. Treba poznamenať, že snímka dosť polopatisticky zobrazuje aj negatívny dopad toho, že je človek „priťahovaný“ k deťom.
Pianistka
Schleizer pracoval ako lovec tvárí a talentov pre istého režiséra s menom Michael Haneke. Ten sa do dejín kinematografie zapísal ako majster chladnokrvnej precíznosti schopnej preskúmať aj tie najtemnejšie zákutia ľudského ducha. Jeho film Pianistka sleduje Eriku Kohut, klavírnu učiteľku žijúcu s prísnou matkou vo Viedni. Erika potláča svoje túžby a postupne sa ocitá vo svete zvrátených frustrácií, ktoré vedú k nebezpečným situáciám.
Predstaviteľka hlavnej postavy Isabelle Huppert podáva intenzívny výkon, ktorý zachytáva psychologickú hĺbku a vnútorné konflikty postavy. Postavy snažiacej sa zakryť svoju perverznosť umením. Haneke vytvára chladnú, napätú atmosféru, ktorá ukazuje, ako traumy a rigidné vzťahy deformujú ľudské túžby a správanie – a dalo by sa povedať, že také niečo v menšom meradle prežíva úplne každý.
Miesto pri mori
Snímka Miesto pri mori je dokonale depresívna a mrazivo realistická ukážka filmovej drámy. Film sleduje osamelého muža menom Lee Chandler, ktorý po smrti svojho brata zistí, že sa stal zákonným zástupcom svojho dospievajúceho synovca. Musí sa vrátiť do rodného mestečka, čeliť svojej veľmi bolestivej a tragickej minulosti a znova sa vyrovnať s tragédiou, ktorá navždy zmenila jeho život.
Je to tichá a hlboká dráma o strate, vine, zodpovednosti a pokuse o znovuvytvorenie domova – o tom, ako silná bolesť a osamelosť formujú človeka. Herecký výkon Caseyho Afflecka je jemný a veľmi presvedčivý, čo robí film citlivo realistickým a emotívnym – vytvára vstupnú bránu do emócií filmu, za čo si získal aj Oscara.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
