Či to robíme úmyselne, alebo nie, psychológiou sa zaoberá dennodenne každý z nás a je obsiahnutá, dá sa povedať, vo väčšine dôležitých momentov nášho života. Učíme sa komunikovať s naším okolím a pochopiť ho bez pomoci, aj keď je to niekedy mission impossible. Popularita psychológie stále rastie, a tak sa postupom času začala väčšia časť populácie zaoberať vedou o duši.
PhDr. Monika Piliarová je psychologička a riaditeľka centra duševného zdravia Facilitas v Košiciach, ktorá má za sebou dvadsaťročnú odbornú prax. Porozprávali sme sa s ňou aj o tom, s akými problémami chodí do ambulancie mladá generácia, prečo sa mnohí hanbia vyhľadať odborníka a ako sociálne siete ničia medziľudské vzťahy.
Taktiež nám prezradila, či aj psychológ niekedy potrebuje terapiu, ako v ľuďoch vznikajú predsudky a či humor dokáže pomôcť nášmu zdraviu.
S akými ťažkosťami za vami chodia mladí ľudia a v čom sa odlišujú problémy dnešnej generácie a tej spred desiatich, dvadsiatich rokov?
Dnešná mladá generácia do ambulancie prichádza s úzkosťou, obavami, strachom, pocitmi odmietnutia, zlyhania a nenaplnených potrieb. Informácie sa k nám dostávajú omnoho jednoduchšie a vo väčšej miere, ako to bolo pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi.
Áno, možno vnímať aj účinok technológií, ktoré, povedala by som, ešte viac napomáhajú rozchodom, odcudzeniu a vzniku rôznych závislostí. Stretávame sa i s vplyvom nadbytočných alebo neodborných informácií, ktoré vedú k vzniku úzkostných stavov sebapozorovania, nerozhodnosti a vzniku hypochondrie. Čím väčší počet nenaplnených potrieb klient má, tým vidí svoj život vo väčšej miere ako nekvalitný.
Ako sociálne siete a internet môžu poškodzovať ľudské vzťahy?
Ak komunikujeme prostredníctvom sociálnych sietí alebo telefónu, veľmi rýchlo si dopĺňame do prijatých sms, lajkov a obrázkových odkazov naše myšlienky, emócie, ktoré máme tendenciu pripísať druhej strane. A to vedie k dezinterpretácii. Vznikajú zbytočné nedorozumenia a pre také malichernosti dochádza k naštrbeniu vzťahov.
Pričom pri osobnom stretnutí je k dispozícii oveľa viac podnetov, ktoré kontext ozrejmujú. V tomto ohľade je doba na jednej strane informačne bohatá a zároveň veľmi chudobná. A aj tým sa dostávame do nepohody, napätia, mnohí v dnešnej dobe trpia chronickým vystresovaním.
Následkom slabej komunikácie a častých konfliktov je nedostatok kvalitných vzťahov a to sa podpisuje na mnohých chronických ochoreniach.
Čo ovplyvňuje náš psychický stav a zapríčiňuje vznik duševných ochorení?
Vplyvov máme okolo seba také množstvo, že je náročné určiť, prečo na niekoho situácia doľahne ako ťaživá a iný sa zľahka otrasie a nevníma ju ako traumatickú. Ide o súbor faktorov, ako aj o našu odolnosť, ktorá nám bola daná do vienka.
Pod väčším tlakom sú mladí ľudia, ktorí nemajú dostatočnú sociálnu oporu, možnosť ventilovať tlak, či už športom, umením, alebo koníčkami. V situáciách, keď sa nachádzame v čase núdze, utrpenia alebo prázdnoty vo svojom živote a nemáme dostatočnú oporu a podporu okolia, kladieme si otázku zmyslu života najčastejšie.
S akými problémami k vám chodia pacienti najčastejšie a ako s nimi pracujete?
Najčastejšie je to kvôli samotnej túžbe po zmene. A tá niekedy pramení z dôvodu narušeného spánku, straty lásky, odmietania partnerom, úzkostných myšlienok, nedostatočného sebavedomia a neistoty v kontakte s inými.
Na začiatok terapie je dôležité, že si pacient dokáže uvedomiť, v ktorej oblasti života prežíva pociťovanú nepohodu. Potom spoločne zmapujeme, ako jeho „situácia“ vyzerá, ako sa vyvinula a aké sú možnosti riešení. Psychoterapia je založená na spolupráci, expertom na klientov život je samotný klient, terapeut ho iba sprevádza a ponúka mu možnosti, ako dosiahnuť zmenu.
Prečo sa podľa vás mladí ľudia hanbia chodiť k psychológovi? Čo im najviac bráni?
Povedať: „Viete, ja chodím na terapiu…“ asi nie je úplne jednoduché. Stále je v spoločnosti prítomné značkovanie a výsmech spojený s tým, že môžete „byť na hlavu“. Ochorenie je vnímané ako zahanbujúce a s klientmi sa často zaobchádza ako s „horšími“ alebo menejcennými ľuďmi.
Vo všeobecnosti sa ľudia vyhýbajú kontaktom so psychiatriou a podobnými inštitúciami, pretože sa boja, že budú označení za duševne chorých, bláznov a celý ich život to ešte väčšmi zhorší. Obávajú sa zavrhnutia a odmietnutia spoločnosťou.
Prečo majú ľudia sklon posudzovať jeden druhého?
Tým, že prisudzujeme iným skupinám vlastnosti, charakteristiky a postoje, dávame najavo vlastnú odlišnosť a vymedzujeme tak svoje pravidlá, teritórium a sociálne normy.
Je pre nás jednoduchšie iba na základe príslušnosti priradiť členovi skupiny rovno charakteristiky celej skupiny, šetríme si tým čas a nevyžaduje si to od nás formovanie nových postojov. No nie je to správne a v princípe s tým nepomáhame ani sami sebe.
Ako v ľuďoch podľa vás vznikajú predsudky?
Stereotypy a predsudky sú odjakživa súčasťou ľudskej spoločnosti. V súvislosti s oblasťami, s ktorými máme málo skúseností alebo si ich spájame so strachom, preberáme nekriticky postoje a skúsenosti, ktoré nás svojím spôsobom spájajú s tou našou skupinou, v ktorej sa my sami cítime komfortne. Dôležitá je však osobná skúsenosť, pri ktorej často dochádza k narúšaniu týchto stereotypov.
Čo sami sebe spôsobujeme prehnanou kritikou voči okoliu?
Neustálym kritizovaním ostatných si nezískavame priazeň a sympatie okolia. Aj keď kritika a jej vyjadrenie má mnohokrát svoje opodstatnenie, má aj svoje pravidlá, ktoré sa potrebujeme naučiť, aby sme následkom svojho správania neostali v izolácii.
Ľudia sa časom začnú vyhýbať priveľmi kritickým osobám, keďže sa s nimi cítia nesvoji a neuvoľnene. V spoločnosti sú obľúbenejší ľudia, s ktorými je zábava a „ľahko“ sa vám s nimi dýcha.
Aké typy osobností sú voči ostatným najkritickejšie?
Kritickí vieme byť všetci. Ukazuje sa, že spojenie vnútornej neistoty a zároveň potreby presadzovať sa vedie k neprimeraným spôsobom komunikácie vo svojom okolí. Problém pre slabšie povahy nastáva, keď sa prehnane kriticky začne vyjadrovať osobnosť, ktorá je sama o sebe autoritatívna a sebapresadzujúca. Často dochádza k neprimeranému uplatňovaniu jej pravidiel.
Dokážu tí, ktorí kritizujú, sami čeliť kritike?
Čeliť kritike a rozlíšiť primeranosť a neprimeranosť výrokov je často školou medziľudských vzťahov a komunikácie. Kritizujeme väčšinou z dôvodu, aby sme neboli my tí kritizovaní.
Naučiť sa zvládnuť kritiku, prehodnotiť svoje správanie a nájsť nové stratégie v svojom konaní si vyžaduje určitú zrelosť osobnosti, ale týmto veciam sa pribúdajúcim vekom učíme. A ak sme v prostredí, ktoré nás akceptuje, pričom naše hodnoty sú v súlade s hodnotami skupiny, cítime sa konformne a spokojne.
Ako sa podľa vás človek najlepšie psychicky zregeneruje? Čo by ste odporučili?
Odporúčala by som každému skúsiť sa venovať nejakej umeleckej alebo kreatívnej činnosti, pri ktorej dokáže vypnúť. Človeku pomáha plné ponorenie sa do tvorivého procesu, aj keď nie je nejak obzvlášť umelecky nadaný. Umenie nám pomáha porozumieť prostrediu, v ktorom žijeme.
Potrebuje niekedy aj psychológ psychológa? Nemáte niekedy „dosť“, keď celé dni počúvate o cudzích problémoch?
Psychológ, psychoterapeut, ako i lekár psychiater, všetci sme iba ľudia, ktorí si prechádzajú vlastnými životnými sklamaniami, obavami a stresmi. Áno, skutočne existujú ťaživé situácie klienta, ktoré nás zasiahnu, a nie je jednoduché povedať „ďalší, prosím“.
Disponujeme odbornými znalosťami, praxou a skúsenosťami – a to nám pomáha, ale potrebujeme mať priestor na sebareflexiu, uvoľnenie napätia a korekciu odbornej praxe. K tomu nám slúži vlastné terapeutické vzdelávanie a kritické nahliadanie na vlastnú prácu.
V čom je podľa vás pre psychiku človeka nápomocný zmysel pre humor? Platí známa veta, že smiech lieči?
Zmysel pre humor napomáha k lepšiemu zvládnutiu stresových situácií a k prekonávaniu úzkostí. Prirodzene k nemu inklinujeme a sú nám sympatickí jednotlivci, ktorí dokážu uvoľniť atmosféru primeraným vtipom a navodiť veselosť.
Zaujímavé je, že viac nás to „ťahá“ k osobám, ktoré si dokážu robiť srandu viac na úkor seba než druhých. Smiech prirodzene uvoľňuje dýchanie, prehĺbi ho, spôsobí celkové uvoľnenie napätia svalstva, čo je pre náš organizmus veľmi prospešné.
Ďakujeme za rozhovor 🙂
