Cesta do zahraničia by mala byť synonymom oddychu a načerpania nových síl. V niektorých prípadoch je naše očakávanie až príliš veľké, a v skutočnosti je mesto škaredé, múzeum preplnené, pláž plná odpadkov, pamiatky zničené inými turistami…
Smútok a hnev môže niekedy v takýchto situáciách prerásť až do hotovej psychickej choroby, ktorá sa prejavuje aj fyzicky na našom tele. A takýchto „turistických“ chorôb je viac, než by sme si mohli myslieť.
1. Parížsky syndróm
Keď počuješ slovo Paríž, čo si predstavíš ako prvé? Určite Eiffelovku, farebné sladké makarónky a elegantné Francúzky v krásnom oblečení. Väčšina turistov cestuje do hlavného mesta Francúzska s viac-menej takouto predstavou, ale nadšenie ich opustí pri strete s krutou realitou. Paríž totiž nie je všade ako na pohľadniciach. Existujú aj škaredé a špinavé miesta plné potkanov, feťákov a zlodejov.
Hoci prejavy parížskeho syndrómu nie sú podmienené národnosťou, najviac sa objavuje u Japoncov. Kultúrne rozdiely sú medzi Francúzskom a Japonskom také veľké, že sa u nich aj po nie veľmi dlhom pobyte v meste svetiel začnú objavovať závraty, nevoľnosť, halucinácie, hystéria, pocit sklamania a straty s realitou či bezpredmetná agresia.
Japonci sú známi svojou pohostinnosťou a zdvorilosťou k cudzincom a nie sú schopní vydržať stres, ktorý na nich doľahne v Paríži. Francúzska nevľúdnosť, krádeže a podvody sú pre nich „trochu moc“ a po návrate do krajiny vychádzajúceho slnka mnoho z nich po dovolenke v Európe musí ísť k psychológovi.
2. Jeruzalemský syndróm
Jeruzalemský syndróm sa môže objaviť u kresťana, moslima, žida, budhistu či neveriaceho. Nezáleží na náboženstve, ale na počte navštívených posvätných miest v Jeruzaleme a okolí. Čím je ich viac, tým je väčšie riziko, že sa budete považovať za biblickú postavu vyššie.
Osoby, ktoré tento syndróm postihol, začnú na seba pútať pozornosť vykrikovaním údajných proroctiev, citovaním veršov z Biblie, škandalóznym správaním na verejných priestranstvách a v extrémnych prípadoch toto správanie môže viesť až k ohrozeniu vlastného zdravia či iných ľudí.
Okrem toho si túžia obliecť dlhú bielu tuniku a sprchovať sa niekoľkokrát denne, aby si zachovali čistotu tela a duše. V týchto prípadoch je potrebná okamžitá hospitalizácia a jedinou účinnou doposiaľ známou liečbou je počkať, kým pacienta spomínaná psychóza prejde, čo trvá aj niekoľko týždňov po tom, čo pacient mesto opustí.
3. Stendhalov syndróm
Stendhalov syndróm môže turistu prekvapiť prakticky kdekoľvek: vo svetoznámej galérii, v zoologickej záhrade, v divadle alebo aj na ulici v prípade, že tam stretneš nejakú tú celebritku alebo neobyčajne krásnu osobu. Pocit prílišnej krásy dokáže doslova „oblbnúť“ človeka.
Často sa tento syndróm vyskytuje u návštevníkov múzeí v talianskej Florencii, no prekvapivo, Severoameričania a Aziati sú voči nemu imúnni (asi nedokážu oceniť európsku renesanciu). Taktiež imúnni sú Taliani, keďže oni všetku tú nádheru vidia dennodenne a sú na ňu navyknutí. Medzi hlavné prejavy Stendhalovho syndrómu patria závraty, halucinácie, tachykardia, strata orientačného zmyslu, deštrukčné správanie a omdlenie.
4. Dromománia
Dromománia je chorobný nepokoj, ktorý ťa núti sa stále niekam vydať za dobrodružstvom. Takíto ľudia nedokážu ani chvíľu obsedieť na jednom mieste, musia sa neustále pohybovať a sťahovať sa z miesta na miesto. Určite to poznáš aj ty. Ideš na výlet na nejaké prekrásne miesto, a keď sa vrátiš domov, už ťa to zase ťahá niekam na potulky. To je celkom prirodzené.
Osoby trpiace dromomániou cestujú kamkoľvek, je im jedno kam, či budú mať čo jesť a kde spať, či im ostanú peniaze. Impulzívne si zmyslia, že pôjdu na rybačku na druhú stranu republiky, pričom nechajú jedlo, ktoré v tej chvíli jedli len tak na stole. Takéto spontánne rozhodnutia však so sebou prinášajú aj množstvo problémov, či už v práci alebo s rodinou a priateľmi. Dromomaniakov však takéto výletíky upokojujú, hoci si dobre uvedomujú, že konajú iracionálne.
5. Kultúrny šok
Každý, kto sa už ocitol v cudzej krajine po prvýkrát a videl niečo nezvyčajné, vie, čo je kultúrny šok. Väčšinou platí jednoduchý vzorec, že čím ide o vzdialenejšie miesto od tvojej domoviny, tým je kultúrny šok väčší. Divné národné pokrmy, čudní ľudia, prazvláštny miestny jazyk dokážu u bežného turistu vyvolať silné pocity strachu, paniku a túžbu skryť sa pred okolitým svetom.
Každý kultúrny šok má štyri štádiá. V prvom štádiu si nové miesto zamiluješ, lebo je iné ako všetky tie miesta, ktoré už poznáš a tešíš sa na nové zážitky. Chceš navštíviť všetky múzeá, galérie, pamiatky, cítiš sa dobre medzi cudzincami a užívaš si pozornosť, ktorou na seba priťahuješ pohľady domorodcov. Toto štádium trvá približne 2 týždne.
V druhom štádiu ti začnú všetky tie odlišnosti, ktoré sa ti doteraz páčili, vadiť. Autobusy, ktoré nikdy nechodia načas, pre teba nejedlé potraviny v obchodoch a neustále dohadovanie sa rukami-nohami, keďže nikto nevie ani ň po anglicky. Toto je ten čas, keď si väčšina turistov balí kufre a ide späť domov.
Ak sa ti podarí pozbierať ešte nejakú tú silu a zotrváš na mieste, dostal si sa do tretieho štádia – akceptácie. Depresia ťa pomaly, ale isto opúšťa, opäť si ten večný optimista a smejko, odhodlaný prekonať sám seba. Adaptácia je štvrtým štádiom. Začínaš si zvykať na všetko, a hoci nemáš toľko entuziazmu ako na začiatku, aspoň nie si v depkách.
6. Kultúrny šok naopak
A teraz si predstav, ako sa cítiš po tom, ako sa vrátiš domov zo skvelej dovolenky. Sklamanie a depka, že sa zase budeš musieť vrátiť do práce, ktorá ťa vôbec nebaví? Asi každý z nás pozná tento pocit kultúrneho šoku naopak. Tvoj domov sa po návrate zdá akýsi iný.
Máš pocit, že v tvojom meste chýba nejako veľa vecí, ktoré k spokojnému životu potrebuješ ako soľ. Tvoj každodenný život je zrazu strašne nudný a na nevydržanie. Chýba ti tá hatlanina, ktorú si počúval pri opaľovaní sa na pláži, rutina ťa neznesiteľne ubíja a máš pocit, že sa udusíš, ak okamžite nevypadneš niekam von z domu.
7. Neexistujúca realita
V sobotu a v nedeľu ráno to v centre Bratislavy vyzerá ako po nájazde Mongolov. To si iba Angličania prišli vyhodiť z kopýtka, lebo radovánky v kombinácii sexu a alkoholu ich u nás aj s letenkami a hotelom stále vyjdú lacnejšie než v Británii. Bijú sa ožratí na ulici, rozbíjajú sochy, s*rú, kde sa im zachce.
Doma sú však väčšinou príkladnými manželmi a oteckami, ktorí by ani len autom na červenú neprešli. V novom prostredí sa cítia byť všemocní a majú pocit, že realita neexistuje, a že si môžu robiť, čo sa im zachce. Nemajú z ničoho strach a myslia si, že sú nesmrteľní len preto, že nie sú v domácom prostredí.
8. Výšková choroba
Ľudský organizmus je schopný adaptovať sa na rôzne klimatické podmienky, ale výšková choroba je tvrdým orieškom aj pre skúsených horolezcov. Okrem fyzickej únavy, dehydratácie a nedostatočne okysličenej krvi, spôsobujú extrémne podmienky vysoko na horách aj halucinácie a preludy. V takýchto podmienkach sa ti môže zdať, že počuješ hlasy a vidíš tvojich kamarátov a príbuzných, ktorí sú však v skutočnosti doma na gauči.
Tak čo, už sa tešíš na tohtoročnú dovolenku? 🙂
Zdroj: taringa.net
