Tlačidlo na zatvorenie okna potvrdenia platby
Tvoje predplatné bolo aktivované
Sobota 2.11.2024
sk
cz
Památka zesnulých
Zdroj: ©Shutterstock

Psychológovia prezradili, čo sa im pacienti hanbia povedať, hoci vôbec nemusia

Tieto veci majú pacienti veľký problém priznať.

13. OCD je veľmi nepochopená choroba. Nie je to len o tom mať doma poriadok a trikrát skontrolovať, či si zamkol auto. S týmto ochorením často súvisia invazívne myšlienky – pacienti si predstavujú, ako ubližujú deťom, svojim blízkym, boja sa, že sa z nich vykľuje sériový vrah. Hanbia sa o tom rozprávať, lebo majú strach, že ich nechám hospitalizovať.

14. Pracujem prevažne s narkomanmi. Veľa z nich sa mi bojí povedať, že užívajú drogy so svojimi rodičmi. Niekedy sú to dokonca práve oni, ktorí im ich zabezpečujú. Je to smutné, ale je to častý prípad.

15. „Počujem hlasy.“ Túto vetu som už počula toľkokrát a len veľmi zriedka sa z toho vykľuje skutočná duševná porucha. Vo väčšine prípadov ide o vlastný vnútorný hlas, ktorý počuje každý z nás, no veľa pacientov jednoducho nevie, že niečo také vôbec existuje. Majú pocit, že halucinujú. Našťastie existuje niekoľko jednoduchých otázok, ktorými možno rozlíšiť halucinácie od vnútorného monológu, a v 90 percentách prípadov ide o to druhé.

Shutterstock

16. Raz mi pacientka povedala, že sa bojí, že ma nudí, a predpokladám, že nie je jediná, kto sa niečím podobným zapodieva. Pravdou však je, že žiadny pacient nie je nudný. Možno nie je prvý, ktorý sem prišiel s úzkostnými stavmi z úplne normálnej práce a úplne normálnej rodiny, a rozhodne nie posledný, ale to neznamená, že sa k nemu nebudem správať, akoby bol. Každý pacient je niečím špecifický.

Odporúčame prečítať:

Sánkovanie na asfalte či najstrmšia lanovka v Európe: Na tomto ostrove zažiješ exotický raj na Zemi, odkiaľ sa ti nebude chcieť odísť

17. Debaty s blízkymi, ktorí už nie sú medzi nami. Som veľmi rada, že dnes už existujú teórie, ktoré to podporujú a neberú to ako znak toho, že sa pacient nevie pohnúť ďalej. Nie vždy je to totiž tak.

18. Často sa mi pacienti boja povedať, že sa im niečo podarilo, že si našli lepšiu prácu, udobrili sa s mamou, urobili také či onaké pokroky. Majú strach, že sa im už potom nebudem tak dôkladne venovať. Bola by som rada, keby vedeli, že sa nevenujem len pacientom, ktorí každý týždeň prídu s novým problémom, a že nikoho „nevyhodím“ zo sedenia len preto, že sa mu momentálne darí. Terapia je proces a drobné úspechy neznamenajú, že je pacient vyliečený.

Shutterstock

Tagy:

Najčítanejšie
Podobné

Vitaj na stránke EMEFKA

Posúvaj prostom doľava alebo doprava a objav viac

Práve sa deje

Klikni a uvidíš aké máme novinky

Domov
TOP
Trending
PREMIUM
Emefka Daily logo
Nový spravodajský web
Práve sa deje

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM. Skopíruj špeciálny odkaz a zdieľaj obsah so svojimi kamošmi.

Kopírovať odkaz

Odkaz bol skopírovaný

Odomknúť článok

kamošovi

Táto funkcia je dostupná iba členom Emefka PREMIUM, prihlás sa do svojho konta. Ak členom nie si, využi túto možnosť a zakúp si predplatné.

Zakúpiť Zakúpiť

Blahoželáme, máš prémiových kamošov!

Tento obsah je štandardne platený, no tvoj kamoš je členom Emefka PREMIUM a obsah ti odomkol. Stačí zadať tvoju emailovú adresu.