O tom, aké majú sociálne siete vplyv na duševné zdravie, sa stále vedú horlivé diskusie. Vedci uvádzajú, že pokiaľ sa na Facebooku, Instagrame či TikToku zdržiavame až príliš dlho, môže sa to negatívne prejaviť na našej psychike. Častý je fenomén doomscrollingu, ale objaviť sa môžu aj depresie, úzkosti či komplexy menejcennosti.
Zástancovia sociálnych sietí zase tvrdia, že ich nemožno uvádzať ako jedinú príčinu komplexných problémov. Ako uvádza aj portál indy100, nová štúdia sa pozrela na tieto problémy trochu bližšie. Zamerala sa pritom len na jednu sociálnu sieť, a síce TikTok.
Ten sa teší mimoriadnej popularite najmä v radoch mladej generácie. Práve v jeho zákutiach sa rodia virálne trendy, propagujú sa filmy či hudba a vôbec lifestyle. Túto platformu celkovo využíva zhruba 1,6 miliardy používateľov z celého sveta. Dodajme ešte, že TikTok sa zameriava primárne na krátke videá, podobne ako Instagram Reels či YouTube Shorts. Podľa najnovšej štúdie však príliš masívne nasávanie tohto obsahu môže mať negatívny vplyv na náš mozog.
Populárnym termínom, ktorý sa v internetovej komunite ustálil, je „brain rot“. Nejde o oficiálnu diagnózu, skôr o neformálne vyjadrenie psychickej vyčerpanosti a kognitívneho úpadku v dôsledku nadmerného využívania sociálnych sietí či všeobecne internetu ako takého. Spája sa s ním aj duševná nepohoda, depresie či úzkosti. V roku 2024 ho univerzita v Oxforde dokonca označila za slovo roka.
Ako obstál TikTok?
Americká psychologická asociácia sa teraz rozhodla pozrieť na to, či je na podobných tvrdeniach niečo pravdy. V rámci skúmania analyzovali dáta viac ako 98-tisíc používateľov zo 71 rôznych štúdií. Ich cieľom bolo zistiť, ako krátke videá ovplyvňujú kognitívne funkcie a duševné zdravie.
Výsledky ukázali, že čím intenzívnejšie ľudia tieto krátke videá sledovali, tým horšie boli ich kognitívne výkony. Týkali sa hlavne pozornosti a inhibičnej kontroly. Ide o zručnosti, ktoré nám pomáhajú udržiavať sústredenie a odolávať rôznym rozptýleniam. Experti uvádzajú, že čím viac sa človek ponára do sveta TikToku (či iných sociálnych sietí), tým horšie sa sústredí.
Okrem toho sa ukázalo, že ľudia s nadmernou konzumáciou krátkych videí vykazovali vyššie pocity stresu, úzkosti, narušeného spánku a celkového poklesu nálady. Výrazne negatívny vplyv však bol viac viditeľný v kognitívnej oblasti než v psychickej.
Čo ale pocity menejcennosti a zhoršeného vnímania vlastného tela? Vieme, že aj tieto emócie dokážu sociálne siete vyvolať. Ponúkajú totiž obraz na prvý pohľad dokonalých ľudí s dokonalými postavami a životmi. Psychológovia však (možno prekvapivo) nenašli príliš silnú súvislosť medzi sledovaním krátkych videí a zníženým sebavedomím či pocitmi menejcennosti v tejto oblasti.
