Predikovanie budúcich udalostí sa občas podobá vešteniu z krištáľovej gule. Napriek tomu ale nejde o nejaké tipovanie a strieľanie od boku, aspoň nie vždy. Špičkoví vedci na základe pozorovaní, výpočtov a objavov vedia skutočne pomerne presne určiť niektoré udalosti, ku ktorým v budúcnosti dôjde.
Tieto predpovede siahajú dlhé tisícročia do budúcnosti a týkajú sa nielen života na Zemi, ale aj osudu našej planéty, ľudstva, slnečnej sústavy či vesmíru. Pre bežného človeka je extrémne náročné predstaviť si udalosti v takých obrovských časových rámcoch, napriek tomu stojí za to zistiť, ako sa náš vesmír bude vyvíjať.
V tomto článku si predstavíme niekoľko vedeckých predpovedí, ktoré hovoria o tom, čo náš vesmír a planétu Zem čaká a neminie.
Ľudstvo
Otázka budúcnosti ľudstva a jeho prežitia je predmetom horlivých vedeckých aj filozofických debát. Ľudská civilizácia čelila za svoju existenciu mnohým katastrofickým scenárom, vždy ich však dokázala odvrátiť, prípadne sa prispôsobiť. Zdá sa, že najaktuálnejšou hrozbou súčasnosti je klimatická zmena. Ak ju nebudeme riešiť, je tu hrozba, že bude mať na ľudstvo devastačné účinky.
Dokázala by ho však úplne vyhladiť? Na tom sa vedci úplne nezhodnú, ale poukazujú na to, že je nutné klimatickú zmenu riešiť, ak si nechceme spôsobiť obrovské problémy a utrpenie. Niektorí odborníci tvrdia, že ide o najnáročnejšiu výzvu, akej ľudstvo doteraz čelilo. Zdá sa, že postupne (hoci stále dosť pomaly) sa tento problém začína riešiť, a to najmä zásluhou mladej generácie.
Bez ohľadu na to, či sa nám klimatickú zmenu podarí odvrátiť či spomaliť, samotné ľudstvo bude musieť Zem skôr či neskôr opustiť. Predpovedal to aj uznávaný vedec a astrofyzik Stephen Hawking. Podľa neho skrátka nemáme inú možnosť, a ak chceme prežiť, budeme musieť v budúcnosti kolonizovať iné planéty. Táto myšlienka ti môže pripadať ako z ríše sci-fi, ale v skutočnosti by terraformácia (teda úmyselná premena atmosféry) iných planét bola možná.
Premena Marsu?
V súčasnosti však na takúto náročnú operáciu nemáme dostatočné technické možnosti. Najčastejšie sa v tejto súvislosti hovorí o terraformácii Marsu. Pomocou rastlín zo Zeme by sme na červenej planéte mohli vytvoriť dýchateľný vzduch. Ide ale o projekt na dlhé lakte, podľa odhadov odborníkov by terraformácia Marsu trvala viac ako 100-tisíc rokov.
Astronóm a astrofyzik Frank Drake zase na základe takzvanej Drakeovej rovnice vypočítal, že potenciálne civilizácie vo vesmíre budú existovať ešte 10-tisíc rokov. Drake rovnicu koncipoval tak, aby sa na jej základe dalo zistiť, koľko vyspelých civilizácií za nachádza v Mliečnej ceste, ale jej výsledok môžeme aplikovať aj na ľudstvo.
Vedci upozorňujú, že inteligentný život v sebe zrejme má tendenciu zničiť sám seba, čo môže vysvetľovať, prečo sme doteraz nenarazili na žiadne mimozemské civilizácie (hoci vzhľadom na nekonečnosť vesmíru by ich malo byť obrovské množstvo). Aj podľa teoretického fyzika Brandona Cartera má ľudstvo k dispozícii (aj pri najlepších okolnostiach) 10-tisíc rokov do vyhynutia.
Carter tvrdí, že existuje 95 % šanca, že po tejto dobe už nebudeme existovať. Faktom ale je, že viacerí iní vedci jeho názory nezdieľajú a uvádzajú, že ľudstvo by mohlo existovať ešte celé milióny rokov. To, napokon, do istej miery potvrdzuje aj Frank Drake, podľa ktorého je úplne hraničný a maximálny odhad životnosti civilizácie určený na 100 miliónov rokov od dnes.
Planéta Zem
Výrazné zmeny postihnú nielen ľudstvo ako také, ale aj jeho domov, teda planétu Zem. V prípade, ak by sa spomínanú klimatickú zmenu nepodarilo zvrátiť, malo by to obrovské následky pre celú planétu. Vedci odhadujú, že pokiaľ by teplota stúpla o 8 °C (čo je ten najpesimistickejší scenár), tak grónsky ľadovec sa roztopí asi o 2-tisíc rokov.
O 10-tisíc rokov sa môže roztopiť aj kontinentálny ľadovec na Antarktíde, čo bude mať za následok stúpnutie hladiny oceánov o 3 až 4 metre. V tomto období dôjde tiež k explózii hviezdy Antares, ktorá ale planétu Zem pravdepodobne neohrozí. O 15-tisíc rokov od dnes sa zmenia podmienky na Sahare a nehostinnú púšť nahradí tropická klíma.
Časté budú monzúnové dažde a piesok ustúpi stromom a rastlinám. O 50-tisíc rokov od dnes zmiznú Niagarské vodopády v dôsledku erózie. Dôjde však aj k výrazným kontinentálnym zmenám. O 10 miliónov rokov východoafrický prielom zaplaví Červené more, čo bude mať za následok, že sa od kontinentu oddelí Somálsko a časť východnej Afriky.
O 25 miliónov rokov príde aj k roztrhnutiu americkej Kalifornie, vznikne tak nový ostrov. O 50 miliónov rokov sa Africký kontinent zrazí s Európou. Výsledkom bude nové pohorie, ale aj vyschnutie Stredozemného mora.
Zánik života na Zemi
O 100 miliónov rokov pravdepodobne Zem zasiahne asteroid. Ten môže spôsobiť obrovské škody (možno aj absolútny zánik života, ale isté to nie je), pričom sa už dnes vie, že zrážke s ním sa nemožno vyhnúť. O 250 miliónov rokov sa všetky kontinenty Zeme spoja do jedného obrovského superkontinentu.
Ako na tom ale bude samotný život? Čo sa týka ľudstva, je to otázne. V každom prípade, budeme musieť zo Zeme odísť, pretože podmienky na nej budú nehostinné. O 600 miliónov rokov sa v dôsledku zvýšenej slnečnej aktivity predpokladá zánik drvivej väčšiny rastlín, keďže nebudú schopné fotosyntézy. Napriek tomu niektoré rastliny (hlavne tropického charakteru) ešte prežiť dokážu. To platí aj pre niektoré zvieratá, ktoré sa na nové podmienky dokážu adaptovať.
O 800 miliónov rokov však zazvoní umieračik aj im. Fotosyntéza už nebude možná vôbec, čo znamená, že začne dramaticky klesať koncentrácia kyslíka. Nasledovať tak bude postupné vyhynutie všetkých zvierat na planéte.
Úplný koniec života to ale stále znamenať nebude, na Zemi totiž prežijú jednobunkové baktérie. Definitívny zánik všetkých živých organizmov nastane o 1,6 miliardy rokov. Teploty na Zemi už budú príliš vysoké na to, aby planéta hostila rastliny, zvieratá či obyčajné baktérie. Odhady vedcov hovoria, že na povrchu v tejto dobe bude 149 °C (vrátane tých dnes najchladnejších oblastí).
Slnko, slnečná sústava a vesmír
Aký osud čaká Slnko a vesmír ako taký? No, vedci nemajú úplne pozitívne správy. Už dnes môžeme vypočítať, že o 4 miliardy rokov sa Mliečna dráha zrazí s galaxiou Andromeda. Zdá sa ale, že to pre našu slnečnú sústavu nebude znamenať žiadnu veľkú katastrofu.
Tá príde až o 5,4 miliardy rokov od dnes. Práve vtedy totiž Slnko spotrebuje v jadre všetok vodík a začne chladnúť a meniť sa na takzvaného červeného obra.
Postupne do seba tiež pohltí planéty Merkúr a Venušu a… no áno, napokon aj našu Zem (úplne na sto percent to síce isté nie je, ale je to vysoko pravdepodobné). Na našej planéte už v tomto momente žiadny život nebude možný, ale keby aj bol, teraz by už naozaj zanikol. Planéta Zem prestane existovať. Toto nastane o necelých 8 miliárd rokov.
Veční optimisti by mohli povedať, že v tej dobe budeme už určite spokojne žiť na inej planéte (poprípade rovno viacerých planétach), takže sa zachránime. Šach mat! No, neradi ťa sklameme, ale tak to úplne nebude. Iste, možno si tak kúpime ďalšie cenné miliardy rokov (čo rozhodne nie je málo!), ale vývoj vesmíru nám naznačuje, že sa svojmu koncu napokon aj tak nevyhneme.
Mrazivý chlad
Podľa niektorých modelov by o 22 miliárd rokov mohlo dôjsť k takzvanému veľkému roztrhnutiu. To predpokladá najprv zánik hviezd a planét, neskôr aj asteroidov, čiernych dier a neutrónových hviezd. Všetky sa zmenia na obyčajné atómy. Neskoršie pozorovania vedcov ale naznačili, že tento scenár s najväčšou pravdepodobnosťou nenastane.
Skôr to vyzerá, že vesmír sa bude stále rýchlejšie rozpínať. O 1 bilión rokov galaxie stratia možnosť tvoriť ďalšie hviezdy v dôsledku straty galaktických plynov. To znamená, že ďalšie hviezdy už nebudú vznikať a o 11 biliónov rokov vyhasnú všetky hviezdy vo vesmíre.
Ostanú len čierne diery a neutrónové hviezdy. Samotný vesmír podľa vedcov bude vo svojich posledných fázach extrémne chladný, hovorí sa doslova o „kozmickej dobe ľadovej“, v ktorej nebude existovať žiadne slnečné svetlo. To bude pre existujúce civilizácie, (ak teda nejaké vôbec budú) závislé od slnečnej energie, znamenať rozsudok smrti.
Koniec vesmíru?
V prípade vesmíru ale existujú dve možnosti: buď je vesmír večný a sám osebe nezanikne, alebo (čo je pravdepodobnejšie) sa jeho zásoba energie vyčerpá a rozptýli. Nastane doba chladu a temna, nebudú existovať planéty ani hviezdy, len čierne diery. Čas a pohyb stratia zmysel, ale je možné, že nejaké formy života predsa len vzniknú.
Budú ale tak radikálne odlišné, že v si ich v tomto momente nedokážeme ani predstaviť. Ich život bude omnoho pomalší, a tým myslíme OMNOHO pomalší. Vedci uvádzajú, že napríklad pohyb jednej myšlienky by pre tieto hypotetické životné formy znamenal bilión rokov. To už sa ale naozaj pohybujeme vo sférach, ktoré sú pre bežného človeka ďaleko za hranicou uchopiteľnosti.
Napokon ale zaniknú aj ostávajúce čierne diery a vesmír bude zívať prázdnotou. Táto časť jeho histórie sa nazýva aj Temná éra. Nebudú existovať ani atómy. Podľa viacerých astrofyzikov dôjde napokon o mnohé trilióny rokov k novému Veľkému tresku. Môže tak vzniknúť úplne nový vesmír alebo vesmír úplne identický, ako je teraz.
Iní zase hovoria, že vesmír sa bude rozpínať prakticky donekonečna. Ďalšie hypotézy zas nadhadzujú možnosť, že náš vesmír je len malou časťou v obrovskom množstve rôznych vesmírov. Pokiaľ by to tak bolo, iste by bolo možné sa do týchto vesmírov dostať. Práve to by nakoniec mohla byť možnosť, ako by sa život mohol zachrániť.
