5. Túžili sme mať more
V tých časoch sa uvažovalo aj o tom, že by sme mohli mať prístup k moru. Bolo by to vďaka koridoru smerom k budúcej Juhoslávii, v tom čase Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ťahal by sa od Bratislavy až po Záhreb a mal nám umožniť prepojenie s naším spojencom, čím by sme získali prístup k moru. Prezident Masaryk ho považoval za veľmi dôležitý kvôli obchodu. Ako však dnes vieme, nestalo sa.
6. Hlavným mestom nemala byť Bratislava
V rámci Československa sa hlavným mestom našej krajiny síce nakoniec stala Bratislava, plány však boli úplne iné. Zvažovala sa Nitra, Žilina alebo Martin. Bratislava zvíťazila pre svoju strategickú polohu a aj preto, že bola najväčším slovenským mestom (v tom čase v nej žilo 80 000 obyvateľov).
Niektorí politici dokonca chceli, aby sa premenovala na Wilsonovo mesto, na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Považoval sa za jedného z kľúčových politikov, ktorí umožnili vznik Československa.
7. Slovákom spoločný štát prospieval
Slovákom ponúkol štát s Čechmi priestor na rozvoj, ktorý sa výrazne týkal aj samotnej kultúry a vzdelanosti národa. Pred prvou svetovou vojnou sme nemali dostatok úradníkov, vzdelancov, farárov a ďalších.
Po prvej svetovej vojne nastal v tejto oblasti výrazný rozmach. Stavali sa školy, knižnice a tiež bola založená Univerzita Komenského v Bratislave. Pred vojnou takmer tretina Slovákov nevedela čítať a písať. To sa počas Československa výrazne zlepšilo.
