Všetci máme občas extrémnu túžbu sa na všetko vykašľať, ľahnúť si do postele a na pár minút zalomiť. Ono to nie je ani tak túžba, ako skôr bytostná potreba. Našim spánkovým návykom sa venovalo už viacero štúdií a vedci vždy prídu s prelomovým objavom.
Predchádzajúce štúdie o pospaní si počas dňa ukázali, že krátke zdriemnutie si má určite pozitívny vplyv na naše zdravie. Najnovší výskum hovorí, že tzv. beauty nap môže pomôcť ochrániť náš mozog a podporiť rozvoj našej pamäti. Ako je to možné?
Vedci zistili, že odpočívanie mimo bežných hodín spánku vedie k zväčšeniu objemu nášho mozgu. Dôvodom je najmä to, že spánkom sa spomaľuje rýchlosť, akou mozog starne, takže, prirodzene, čím dlhšie spíme, tým sa mozog zmenšuje pomalšie.
Obrovské množstvo vzoriek
Štúdia vyšla v časopise Sleep Health, pričom výskumníci čerpali informácie z iného výskumu zo Spojeného kráľovstva. V rámci prvotnej databázy skúmaných vzoriek zhromaždili vedci genetické údaje, údaje o životnom štýle a zdraví od viac ako 500 000 ľudí.
Vedci dúfali, že vďaka množstvu údajov, ktoré mali k dispozícii, prídu aj na to, aký vplyv majú faktory ako fajčenie a cvičenie na zdravie mozgu a spánkové vzorce. Ešte dôležitejšie je, že vedci použili techniku analýzy nazývanú Mendelovská randomizácia, ktorá im umožnila pozrieť sa na 97 génov zapojených do procesu driemania.
Genetická predispozícia na lepší spánok
Výskumníci vytvorili dve skupiny ľudí na základe genetickej predispozície na spánok. Aby mohli študovať ich mozgy, informácie o genetickej výbave spojili s magnetickou rezonanciou výplne ich hlavy. A dosiahli zaujímavé výsledky.
Zistil, že pravidelné zdriemnutie si sa spája s lepším zdravím mozgu. Ľudia, ktorí si radi cez deň pospia, mali v porovnaní s ich náprotivkami v značnej miere zdravší mozog. Priemerný rozdiel v stave mozgu medzi týmito dvomi skupinami sa podľa zverejnených výsledkov rovnal 2,6 až 6,5 roka starnutia.
Prvá štúdia svojho druhu
Valentina Paz, ktorá bola hlavnou autorkou štúdie, povedala, že ide o prvú odbornú prácu svojho druhu. Vedci totiž použili špecifický spôsob riešenia otázok týkajúcich sa mozgu. Podstatou práce sa stala snaha o rozlúštenie „vzťahu medzi zvyčajným denným zdriemnutím si a kognitívnymi a štrukturálnymi vlastnosťami mozgu“ cez optiku našich génov.
Bohužiaľ, štúdia mala určité obmedzenia a jej autori poznamenali, že údaje pochádzajú takmer výlučne od Európanov. Okrem toho BBC uviedla, že väčšina údajov týkajúcich sa denného spánku respondentov sa zakladala na ich vlastnom tvrdení, takže nešlo o vytýčený jednotný základ, z ktorého by výskum vychádzal.
Napriek tomu možno štúdiu vnímať ako úspešnú a prelomovú. „Táto štúdia je dôležitá, pretože je ďalším príspevkom k množstvu údajov, ktoré naznačujú, že spánok je dôležitý pre zdravie mozgu,“ povedala pre britské noviny The Guardian profesorka neurodegenerácie a zástupkyňa riaditeľa Centra pre objavovanie mozgových vied na Univerzite v Edinburghu Tara Spires-Jones.
