Pre spotrebiteľa je náročné odhadnúť, ktorá reštaurácia je dobrá, a ktorej sa radšej oblúkom vyhnúť. Nevidí, čo sa deje v kuchyni, nevidí, či niekto jeho dvadsaťeurovú foie gras poctivo pripravuje alebo ju len vytiahne z mraziaku a šupne do mikrovlnky. Preto nie je na škodu, keď mu niekto trošku napovie.

1. Stockové (a niekedy ani to nie) fotografie v menu

Nafotiť jedlo chutne a reprezentatívne, tak, že sa každému zákazníkovi začnú zbiehať slinky, nie je jednoduché. To potvrdí každá pseudo foodbloggerka na instagrame. Aranžovanie, nasvietenie, správny uhol, nehovoriac o tom, že jeden cvak iPhonom asi žiaden zázrak neurobí. Chce to čas, peniaze a odborníka, no bavíme sa o jednorazovej investícii, ktorá sa nepochybne vypláca.

Niektorým reštauráciám je to jedno. Chcú ušetriť, kde sa dá a platiť niekomu za fotenie ich vlastného jedla im pripadá zbytočné. Veď podobných obrázkov je plný internet, stačí zadať správne kľúčové slovo a vybrať si zo širokého portfólia. Zadarmo. Z pohľadu reštaurácie lacné a efektívne riešenie, no z pohľadu stravníka? Tam by malo byť takéto gesto jasným znakom, že treba zobrať nohy na plecia a ísť hlad zahnať niekam inam.

2. Veľké množstvo položiek v menu

Jedálny lístok na štýl „z každého rožka, troška“ je na prvý pohľad super vec. Ulahodí každému stravníkovi – maškrtnému, mäsožrútovi, aj tomu vyberavému, ktorý napokon aj tak končí s vyprážaným syrom a hranolkami. No stačí sa nad tým hlbšie zamyslieť, a hneď je jasné, že taká super vec to zase nie je.

Nie je možné, aby mala reštaurácia v zásobe čerstvé ingrediencie na všetky pokrmy zo svojho desaťstránkového menu. Najmä, ak sa v ňom skloňujú pojmy od morských plodov, cez hydinu, hovädzie až po palacinky s čerstvými jahodami. Nestihli by to minúť, deväťdesiat percent by skončilo v koši a v konečnom dôsledku by bol podnik v strate.

Riešenie? Jedlá nevaria, ale rozmrazujú. Sú to klasické polotovary, ktoré si za tretinovú cenu môžeš v obchode kúpiť aj ty, zadarmo ich hodiť na panvicu, a potom vykydnúť do taniera. Tak za to nikomu neplať…

3. Nahnevaní zamestnanci

V dobrej reštaurácii, kde všetko funguje ako švajčiarske hodinky, pracuje spokojný personál. Žiadni nasrdení čašníci, ktorí za barom znudene čumia do mobilov, nevedia slušne pozdraviť a zaujíma ich len to, či dostanú tringelt alebo nie. Žiadny kuchár, čo pred vchodom vyfajčuje cigaretku a na príchod hostí reaguje len hlasným povzdychom. Banda takýchto ľudí ti naservíruje čokoľvek, od fľusky cez kurací rezeň po záruke, no gastronomické nebo to určite nebude.

Byť čašníkom je náročné. Stáť štrnásť hodín na nohách, kmitať medzi stolmi s vrtuľou v zadku, byť ochotný, robiť to, hento, tamto a pritom ideálne nikomu na hlavu nezhodiť tri plné horúce taniere… to nie je len tak. No pokiaľ ho práca baví a má ju dobre zaplatenú, ver tomu, že sa ani desať minút pred záverečkou nebude ksichtiť, akoby ho zozadu h*vnom natierali.

4. Koberce

Koberec. V reštaurácii. NIE. Nikto to nevysáva, nikto to netepuje, a keď sa raz ročne najme niekto, kto ho profesionálne vyčistí, ten sajrat, čo z toho lezie… zákazníci by sa na mieste podusili vlastnými zvratkami. Hnusná čierna želatínoidná gebuzina, mastná a plná omrviniek rôzneho charakteru. Možno sú tichšie a netreba ich denne leštiť ako dlaždice, ale za tento humus to naozaj nestojí.

5. Záhadné morské plody

Ak ti čašník nevie povedať, odkiaľ nabral tie ustrice, tak ich nechceš jesť. A „z obchodu“ v tomto prípade nie je relevantná odpoveď. Človek by si povedal, že to nemusí byť zas také strašné – chudák čašník si predsa nemôže pamätať pôvod každej ingrediencie. Opak je pravdou. Čašníci v dobrých reštauráciach, kde varia z kvalitných surovín, to vedia a ešte to aj s hrdosťou prezentujú svojim hosťom.

6. Recenzie a odpovede na ne

Najľahším spôsobom, ako si niečo o reštaurácii zistiť, je prečítať si recenzie (wow, prevratné múdro dnešného dňa). Nie je to však len o samotných recenziách, ale aj o tom, ako na ne podnik reaguje. Mal by sa riadiť heslom, náš zákazník, náš pán, a to, bohužiaľ, aj v prípade, že je „náš zákazník“ špekulantský idiot, ktorý si na pracovníkoch v gastre rieši svoje dlhoročné komplexy.

Lenže nie vždy to takto funguje a podnik namiesto toho, aby uznal chybu, a snažil sa ju odčiniť, prechádza na stratégiu „obhajoba“. Ten steak bol ideálne prepečený, sám som ho piekol. Ten šalát bol čerstvý. Tá pizza nemala obhorené okraje. Všetko bolo v poriadku, len ty si jeden slepý nevďačný chuj, a keď sa ti neľúbi, čo si dostal na tanier, tak sa k nám už nabudúce netrep.

7. Nulová návštevnosť

To, že v piatok podvečer v rušnej oblasti nájdeš poloprázdnu reštiku, v ktorej skapal pes, neveští nič dobré. A nemusíš byť Sherlock Holmes, aby si to zistil. Hostia, veľa hostí, sú jasným znakom toho, že podnik robí niečo dobre. Pravdepodobne varí. Ľudoprázdno svedčí o inom. Radšej daj na radu „na dobré sa čakať oplatí“ alebo si zabookuj stôl predom, no tu určite nejedz.

8. „Je všetko v poriadku?“

Tento odstavec nie je venovaný milým a ústretovým čašníčkam, ktoré sa so širokým úsmevom prídu uprostred jedla pýtať, či je všetko tak, ako má byť (a ty im nevieš odpovedať, lebo máš plnú papuľu). Je o tých vystresovaných kôpkach nešťastia, ktoré, hoci to pochopiteľne nepovedia, si prišli overiť, či sa to jedlo dá vôbec jesť. Pretože samy vedia, čo za odpady to servírujú, no nájom platiť treba.

9. Krátka doba prípravy

Komplikované jedlo – mäsko, štuchané zemiačky so slaninkou, k tomu nejaká omáčka, možno dokonca šalát… už teraz ti je jasné, že pripraviť ho potrvá večnosť. Na tvoje počudovanie však čašník vychádza z kuchyne o desať minút, v ruke tri taniere a na nich všetko, čo si si objednal. Brucho kvíliace od hladu si nesťažuje, no zdravému rozumu to nedá. A zase sme pri tých polotovaroch…

10. Nezanevierajte na špeciality šéfkuchára

O špecialitách šéfkuchára sa toho povráva veľa a väčšina z týchto rečí nemá práve pozitívny podtón. Sú to zvyšky s končiacou dobou spotreby, nahádzané do jednej obrovskej masy, ktorú si podnik nacenil ako zlatého skarabea. Sú to nevydarené kuchynské experimenty, ktoré treba predať, aby nebolo manko. A tak ďalej, a tak ďalej.

Môže to byť pravda, ale nemusí. Ak sa bavíme o reštaurácii, ktorá spĺňa všetky hore uvedené výstražné body, tak áno. Špecialitka bude naozaj špeciálna a prečistí ti črevo lepšie ako portviš. No vo vychýrenom podniku sa niečoho takého netreba báť. V ňom je špecialita šéfkuchára naozaj delikatesa, na ktorej makal celé týždne. Bolo by hriechom ju neochutnať.

Zdroj: pizzwhich29371 / Reddit