Z pohľadu dnešného Slováka, ako obyvateľa vnútrozemskej krajiny, je len ťažko predstaviteľné, že kedysi sme boli súčasťou veľmoci, ktorá disponovala vlastným vojnovým námorníctvom. Rakúsko-Uhorsko nikdy nebolo silným hráčom na mori, no dejiny Cisársko-kráľovského vojnového námorníctva určite stoja za pozornosť.
Ríša Habsburgovcov mala prístup k moru zabezpečený vďaka prístavom v Jadranskom mori. Hlavný prístav vojnových lodí sa nachádzal v Pule (dnes Chorvátsko). Ďalšie významné základne boli v Terste (dnes Taliansko) a v Kotore (Čierna Hora).
Vznik
Kaiserliche und königliche Kriegsmarine/Császári és Királyi Haditengerészet/Cisársko-kráľovské vojnové námorníctvo vzniklo v roku 1867, súčasne s tým, ako sa Habsburská ríša pretransformovala na Rakúsko-Uhorsko. Lode boli označované SMS, čo je skratka pre Seiner Majestät Schiff (loď jeho veličenstva).
Cisársko-kráľovská flotila
Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny malo Rakúsko-Uhorsko k dispozícii 56 plavidiel. Počas štyroch rokov vojny sa ich rady rozšírili o ďalších 30 kusov. Ríša Habsburgovcov cez vojnu stratila 17 lodí alebo ponoriek. Početný stav posádok a ďalšieho personálu predstavoval v roku 1914 20-tisíc mužov.
Otvorenie Veľkej vojny
Tým najzávažnejším (a zároveň posledným) stretom, do ktorého Rakúsko-Uhorsko zasiahlo, bola prvá svetová vojna. Lavínu svetového konfliktu spustilo rakúsko-uhorské vyhlásenie vojny Srbsku (28. júl 1914) a následný útok na Belehrad. Ríša sa mohla spoliehať na podporu svojich spojencov (tzv. ústredné mocnosti) – Osmanskú ríšu, Bulharsko a predovšetkým mocné Nemecko.
Rakúsko-uhorskí vojaci v Belehrade
V noci z 28. júla na 29. júla sa trojica rakúsko-uhorských obrnených lodí (tzv. monitory), zakotvených na Dunaji, priblížila k Belehradu a spustila paľbu. Tento útok bol štartovným výstrelom masakru, ktorý si v nasledujúcich štyroch rokoch vyžiadal 30 miliónov životov. Cisársko-kráľovské jednotky čelili mnohým štátom združeným v aliancii zvanej Dohoda.
Česi a Slováci na mori
Rovnako ako v celom štáte, aj v C. a K. námorníctve sa stretávali príslušníci mnohých národností. Privilegované postavenie mali Nemci (resp. Rakúšania, v tom čase sa národnosť určovala podľa reči) a Maďari, ktorí obsadzovali väčšinu veliteľských pozícií. Slováci tvorili len 0,4 % námorného personálu.
305 mm mínomet vyrobený v závodoch Škoda
Zastúpenie Čechov je úplne iný prípad. V námorných silách slúžilo až 10,6 % Čechov. Výzbroj mnohých lodí a námorných pevností tvorili delá z plzenského závodu Škoda, predstavujúce úplnú svetovú špičku. Čech Bořivoj Radoň to z radov českých a slovenských námorníkov dotiahol najďalej. Získal hodnosť kontraadmirála a velil krížniku Sankt Georg.
Vo víre svetových udalostí
Počas niekoľkých desaťročí existencie rakúsko-uhorského dvojštátia jeho námorné sily zavítali do mnohých kútov sveta. V mierových dobách navštívili všetky oceány a rôzne úlohy plnili blízko aj ďaleko od domova. V roku 1900 boli cisársko-kráľovské lode nasadené proti silám Boxerského povstania v Číne.
Čínska ilustrácia znázorňujúca členov ôsmich armád intervenujúcich v krajine
Počas prvej svetovej vojny bolo hlavným operačným priestorom rakúsko-uhorských lodí Jadranské more. Ich hlavnými oponentmi v tejto oblasti boli Francúzi, Briti, Austrálčania, neskôr aj Taliani a Američania. V Stredozemnom mori pôsobilo dokonca japonské loďstvo, ktoré predstavovalo ďalšieho nepriateľa.
Úspechy počas prvej svetovej vojny
Odborníci hodnotia výkony rakúsko-uhorského vojnového loďstva prevažne pozitívne. Síce nedosiahlo žiadne fantastické úspechy, ktoré by zmenili beh vojny (čo sa od neho vôbec ani neočakávalo), zverené úlohy dokázalo plniť a viazať početné sily mocnejšieho protivníka.
Rakúsko-uhorská ponorka U-5
Cisársko-kráľovské lode podnikali útoky na talianske prístavy, hliadkovali v Jadranskom mori a kládli mínové polia. Prekvapivo úspešné boli ponorky. Na tú dobu relatívne novú zbraň sa podarilo efektívne nasadiť. Za obeť rakúsko-uhorským ponorkám padli aj dva významné krížniky – francúzsky Léon Gambetta a taliansky Giuseppe Garibaldi.
Léon Gambetta dlho predtým, ako ho doriadila ponorka
Skaza lode Szent István
Vojna, samozrejme, prináša aj straty. Najväčšou katastrofou v histórii rakúsko-uhorského námorníctva je zničenie SMS Szent István. Bojová loď triedy Tegetthoff niesla meno prvého uhorského kráľa a bola považovaná za jednu zo štyroch najlepších lodí ríše. Obrovská loď s posádkou 1087 mužov padla za obeť malému člnu, obsluhovanému ôsmimi mužmi.
Szent István
Stalo sa to 10. júna 1918, keď cisársko-kráľovská flotila podnikla výpad, ktorým sa snažila prelomiť blokádu Otrantského prielivu. Skupina narazila na dvojicu talianskych torpédových člnov MAS. Taliani sa nezľakli, úspešne prenikli k veľkým lodiam a vypálili torpéda.
Posádka talianskeho člnu MAS-15
Čln MAS-21 zaútočil na Tegtthoff, ktorú sa mu však nepodarilo zasiahnuť. MAS-15 bol oveľa úspešnejší, pretože Szent István trafil nie jedným, ale hneď dvomi torpédami. Pýcha Rakúsko-Uhorska sa začala pomaly nakláňať na bok, až kým sa úplne neprevrátila a neponorila. Zahynulo 89 členov posádky.
Vrak Szent Istvána bol objavený v 70. rokoch juhoslovanskou loďou. V súčasnosti je považovaný za pamiatku chránenú chorvátskym ministerstvom kultúry. Potopenie lode Szent István bolo zaznamenané na video, čo je v prvej svetovej vojne úplne ojedinelý prípad:
Koniec vojny
V posledných dvoch rokoch vojny všetkými ozbrojenými zložkami monarchie otriasal úpadok morálky a početné vzbury. Prebúdzali sa národnostné vášne – menšinové národy odmietali ďalej bojovať pod cudzou vlajkou, množstvo mužov bolo jednoducho unavených a nevidelo zmysel v pokračovaní vojny. Najväčšie vzbury prepukli v Kotore, v Pule a v Boke Kotorskej.
Prístav Pula, 1918
V marci 1918 bol za hlavného veliteľa flotily vymenovaný kontraadmirál Miklós Horthy, čo však nepriaznivú situáciu nijako nezmenilo. Rakúsko-uhorské loďstvo nemalo viac možnosť ovplyvniť výsledok konfliktu. Vojna sa však rozhodla inde a 4. novembra 1918 vstúpilo do platnosti prímerie. V tom čase sa krajina rozpadala a vzniklo mnoho nových štátov, medzi nimi aj Československá republika.
Dedičstvo
Po kapitulácii Rakúsko-Uhorska a rozpade ríše sa minulosťou stalo aj Cisársko-kráľovské vojnové loďstvo. Dňa 30. októbra 1918 cisár Karol rozhodol o odovzdaní lodí novovznikajúcemu štátu Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (neskôr Juhoslávia). Veľkú časť lodí si rozdelili víťazné štáty Dohody ako korisť.
Noviny oznamujú koniec vojny
Zaujímavosťou je, že Československo po svojom vzniku zriadilo Velenie čs. námorníctva. V krajine bez prístupu k moru boli jeho činnosti spojené hlavne s integráciou rakúsko-uhorských námorníkov českej a slovenskej národnosti do čs. armády, velením riečnych lodí a námornou prepravou čs. legionárov, nachádzajúcich sa v zahraničí.
Pamätník dávnych čias
Veľmi pútavý príbeh má za sebou riečny monitor SMS Bodrog. Loď triedy Temes bola dokončená v novembri 1904 a o desať rokov neskôr bola jednou z tých lodí, ktoré ostreľovaním Belehradu započali prvú svetovú vojnu. Bodrog bola veľmi aktívna počas celej vojny, v roku 1918 však zapadla na plytčinu, kde ju Srbi zajali.
SMS Bodrog pod vlajkou Rakúsko-Uhorska
Pod novým manažmentom loď dostala meno Sava a pod juhoslovanskou vlajkou plávala až do roku 1962! Počas druhej svetovej vojny prežila útok nemeckej Luftwaffe. V 21. storočí prešla významnou rekonštrukciou a od roku 2019 slúži ako plávajúce múzeum v Belehrade. Ide o jednu z posledných dochovaných lodí vyrobených v dávno zaniknutom Rakúsko-Uhorsku.
Zdroje: wikipedia.org, vuapraha.cz
