Prvá svetová vojna býva vnímaná predovšetkým ako zápolenie európskych mocností. Prívlastok „svetová“ je tu ale naozaj na mieste, pretože konflikt dovtedy nevídaných rozmerov do seba postupne vtiahol obyvateľov všetkých kontinentov.
Na európskych bojiskách bojovali a zomierali tisíce vojakov afrického pôvodu. Ako prví ich nasadili Francúzi pri obrane krajiny pred nemeckým náporom, ktorý nasledoval krátko po vypuknutí vojny. Senegalskí strelci mali medzi Nemcami hrôzostrašnú povesť a kolovali zvesti (rôznej úrovne dôveryhodnosti) o ich krutosti a nebojácnosti.
Harlem Hellfighters
Do dejín sa významne zapísal americký 369. pechotný pluk, známejší pod prezývkou Harlem Hellfighters. Ten bol tvorený takmer výhradne Afroameričanmi a ide o jednotku, ktorá v bojoch prvej svetovej strávila viac času ako akýkoľvek americký útvar. Za svoje hrdinské skutky získali členovia Harlem Hellfighters desiatky cenných amerických a francúzskych vyznamenaní, po vojne sa však vrátili do domoviny, ktorá ich považovala za občanov druhej kategórie.
Harlem Hellfighters
V časoch prvej svetovej vojny bola takmer celá Afrika rozkúskovaná na európske kolónie a asi všetky koloniálne mocnosti navliekli miestnych obyvateľov do svojich uniforiem. Odohralo sa mnoho bitiek, v ktorých proti sebe stáli Afričania pod nemeckým velením proti Afričanom pod britským velením.
Čierny muž v uniforme Rakúsko-Uhorska
Čo je však prekvapením, na bojiskách prvej svetovej vojny sme mohli vidieť čierneho muža aj v uniforme Rakúsko-Uhorska – krajiny, ktorá nedisponovala žiadnymi zámorskými kolóniami. Perris Simon bol jediný Afričan v cisársko-kráľovskom vojsku a jeho príbeh je natoľko bizarný, že ho mohli napísať jedine dejiny.
The only black soldier of the Austro-Hungarian Empire (1915).According to news of the time, he was born in either…
Posted by Historic Photographs on Friday, July 23, 2021
Ako sa ocitol v podunajskej monarchii?
Informácie o Simonovom pôvode a živote nie sú veľmi spoľahlivé a v mnohých prípadoch sa líšia. Dobové noviny uvádzajú, že sa narodil v Kongu alebo v Senegale, odkiaľ ho ako dieťa do Európy priviezol nejaký zámožný Turek. Ich prvou zastávkou bol Berlín, neskôr sa premiestnili do Budapešti. Simon býva niekedy nazývaný menom Ali Mahmud.
Perris tureckému pánovi slúžil ako sluha a po jeho smrti sa presťahoval do Veľkého Varadína (Oradea v dnešnom Rumunsku). Tam sa živil ako pracovník v miestnom kine. Treba povedať, že Afričan si na uhorskú vlasť rýchlo zvykol – svoj rodný jazyk zabudol a odvtedy hovoril plynulo po maďarsky. Noviny Pesti Hírlap píšu, že Simon si skvelo osvojil maďarské vulgarizmy, ktoré často a rád používal.
Veľký Varadín pred prvou svetovou vojnou
Čas preukázať svoje vlastenecké cítenie
Čierny Maďar sa horlivo hlásil do vojenskej služby, aby mohol bojovať proti nepriateľom ríše. Jeho žiadosti však boli zamietnuté, pretože nemal občianstvo krajiny. „Vezmite ma na front, dajte mi pušku. Poradím si s pár Rusmi!“ zdieľal s novinami svoje pocity frustrácie a sklamania.
Vďaka svojej neoblomnosti nakoniec Perris dostal možnosť obliecť si uniformu uhorského honvédségu a po šiestich týždňoch výcviku bol poslaný na front. Netradičný zjav, samozrejme, vyvolával veľký rozruch, kdekoľvek sa pohol. Vo svojich vlastných očiach sa Simon konečne stal chlapom, ako sa patrí, a správnym služobníkom ríše.
Ako si počínal v boji?
V roku 1915 sa ruské vojská tlačili do oblasti Haliče (región je dnes rozdelený medzi Poľsko a Ukrajinu) a rakúsko-uhorské vojská dostávali poriadne zabrať. Práve tu zasiahol do diania čierny honvéd. Stačilo mu niekoľko týždňov na fronte na to, aby všetkým dokázal svoju cenu. Za zásluhy obdržal vyznamenanie Medaila za statočnosť (Tapferkeitsmedaille/Vitézségi Érem) a bol povýšený na desiatnika.
Boje v Haliči
Keď sa ho veliteľ pýtal, prečo sa rozhodol stať vojakom, Perris Simon odpovedal: „Chcem si zaslúžiť maďarské dievča!“ O ďalšom živote muža s výnimočným príbehom toho, žiaľ, viac nevieme. Dúfajme, že sa mu podarilo splniť si sen a našiel si nevestu podľa svojich predstáv.
