Zatiaľ čo Rasputin pútal pozornosť mnohými škandálmi a intrigami, existuje postava s oveľa tajomnejším odkazom. Sai Baba zo Širdi, muž nejasného pôvodu, dokázal poprieť náboženské hranice a spájať zdanlivo nezlučiteľné viery. V Indii začiatkom 20. storočia vznikal okolo neho kult, ktorý dodnes prekvapuje svojím rozsahom. Prichádzali k nemu hinduisti, moslimovia, neveriaci aj skeptici.
Každý z nich očakával zázrak, duchovnú radu alebo len obyčajný pokoj mysle. Počas svojho života Sai Baba ignoroval spoločenské pravidlá a prepisoval známe náboženské dogmy. V chrámoch rozdával jedlo, olej premieňal na vodu, v lone prach menil na kvety. Miestni ľudia hovorili o zázrakoch, ktorým sa iní vysmievali. Napriek výsmechu Sai Baba nezmizol v tieni zabudnutia.
Naopak, každým rokom rástol jeho kult a príbehy o ňom nabrali nové podoby. Aj keď sa Rasputin dostal do učebníc ako kontroverzný mystik cárskeho dvora, v porovnaní so Sai Babom pôsobí až komicky. Ten prvý pútal pozornosť skôr výstrednosťou. Ten druhý fascinoval jednoduchosťou, pokojom a schopnosťou spájať. Dnes sa meno Sai Baba spomína s úctou v miliónoch domácností.
Jeho učenie nepozná hranice, jazyk ani čas. Preskúmajte v nasledovných riadkoch, čo všetko Sai Baba dokázal. Jeho neortodoxné praktiky a sociálne zásahy dodnes otvárajú množstvo otázok. Aj napriek všetkým kontroverziám, s ktorými je stále spájaný, by sme aj dnes našli niekoľko stoviek jeho nasledovníkov. Ako to však všetko dokázal? Toto je Sai Baba zo Širdi.
Sai Baba – kde sa vzal a odkiaľ pochádza?
Najviac informácií o Sai Babovi zo Širdi pochádza z diela Śrī Sāī Saccarita, ktoré napísal G. R. Dabholkar v jazyku maráthí. Tento text vznikol pod vplyvom tradície Vākarī Sampradāya a staršieho diela Gurucaritra, ktoré vytvoril Sarasvatī Gaṅgādhar. Dabholkar venoval roky skúmaniu Babovho života, viery aj skutkov. Podľa niektorých záznamov pochádzal Sai Baba z hinduistickej bráhmanskej rodiny.
Neskôr ho údajne prijal sufijský fakír. On sám sa však o svoj pôvod nikdy nezaujímal a podobné otázky nepodporoval. Do dediny Širdi dorazil približne v šestnástich rokoch, oblečený ako putujúci fakír. Dátumy jeho príchodu sa v životopisoch rozchádzajú, no predpokladá sa, že najskôr zostal v dedine tri roky, potom odišiel a opäť sa vrátil okolo roku 1858. Tento údaj naznačuje jeho narodenie okolo roku 1838.
Viedol asketický život. Dni trávil pod neemovým stromom v meditácii a nejakému väčšiemu pohybu sa vyhýbal. Obyvatelia dediny ho najprv vnímali s údivom. Mladý muž, ktorý ignoroval teplo aj chlad. Vyhýbal sa rozhovorom a nikoho sa nebál. Niekoľko nábožensky založených mužov ho začalo pravidelne navštevovať. Dedinské deti ho však považovali za čudáka a hádzali po ňom kamene.
Nakoniec opustil dedinu a zmizol nevedno kam. Niektoré správy hovoria o stretnutiach so svätcami a fakírmi. Vraj sa živil tkaním látok a dokonca spomenul účasť v povstaní Rání Lakšmíbáí z Džhánsí v roku 1857. Jeho skutočné meno nikto nepozná. Keď sa v roku 1858 vrátil do Širdi, miestny kňaz Mahalsapati ho oslovil ako „Sai“. Toto slovo označuje svätého pustovníka, no môže znamenať aj Boh.
Spojenie „Sai Baba“ predstavuje označenie ako „svätý otec“
Po návrate do Širdi začal Sai Baba nosiť dlhé biele rúcho s názvom kafni a jednoduchú látkovú čiapku. Obe časti odevu symbolizovali sufiovské skromné tradície. Jeho nasledovník Ramgir Bua opísal Babovo prvotné oblečenie ako atletické, s dlhými vlasmi až po kríže. Až po priateľskom fyzickom zápase s Mohiddinom Tambolim sa rozhodol pre jednoduché sufiovské oblečenie.
Tento výzor spôsoboval mylné vnímanie, že ide výhradne o moslimského pustovníka. Preto ho spočiatku hinduisti prijímali s nedôverou. Niekoľko rokov trávil pod neemovým stromom. Meditoval celé dni a často mizol v džungli. Po čase ho obyvatelia presvedčili, aby prijal prístrešie v starej rozpadnutej mešite. Tam žil sám, prežíval z darov a prijímal pútnikov z oboch náboženských smerov.
Vnútri udržiaval oheň zvaný dhuni a odovzdával odchádzajúcim návštevníkom posvätný popol Udi. Ten údajne chránil pred zlom a liečil choroby. Obyvateľov liečil ako miestny liečiteľ. Veriacich viedol k duchovnému rastu, čítaniu Rámajány, Bhagavadgíty či Koránu. Zároveň pracoval v záhrade Lendi Baug, pomenovanej po blízkej rieke. Záhrada dnes slúži ako pútnické miesto so svätyňami.
Mnohé osobnosti ho začali považovať za svätca a duchovného brata. V roku 1910 sa jeho sláva rozšírila do Bombaja. Ľudia ho považovali za zázračného liečiteľa, niektorí ho vnímali ako vtelenie Boha. Prvú svätyňu mu postavili v Bhivpuri. V auguste 1918 predpovedal svoj odchod. Postupne prestal jesť a požiadal o posledné prednášky zo svätých kníh.
Koniec svätého otca
Aj napriek vysokým horúčkam prijímal návštevy až do 15. októbra, keď počas sviatku Víjajadášamí opustil svet. Jeho telo následne uložili do chrámu Shree Samadhi Mandir, ktorý dnes navštevujú milióny veriacich.
Učenie a praktiky, ktoré sa zachovali
Sai Baba odmietal akékoľvek prenasledovanie kvôli viere či spoločenskému postaveniu. Staval sa proti náboženskému dogmatizmu všetkých smerov, či už kresťanského, hinduistického aj moslimského. Svojich nasledovníkov viedol k modlitbe, oslavovaniu Božieho mena a čítaniu posvätných textov. Od moslimov očakával štúdium Koránu, hinduistom odporúčal Rámajánu, Bhagavadgítu či Jóga Vasištu.
Povzbudzoval k životu naplnenému morálkou, službe iným a láske ku všetkým bytostiam bez výnimky. Zdôrazňoval dve kľúčové vlastnosti. Prvou bola viera (shraddha) a druhou trpezlivosť (saburi). Ateizmus kritizoval. V učení vyzdvihoval konanie bez túžby po výsledkoch a spokojnosť v každej situácii. Osobne sa prikláňal k islamským praktikám, no nenútil nikoho k obradom.
Počas moslimských sviatkov umožňoval čítanie Koránu, modlitby aj spievanie náboženských piesní s hudobným sprievodom. Náboženské texty interpretoval cez pohľad advaita védanty, kde prevláda viera v jednotu všetkého. Zdôrazňoval cestu oddanosti, poznania aj činov, a teda bhakti, jnana a karma jógu. Podporoval dobročinnosť a zdieľanie. Učil, že každý príchod niečo znamená.
Vyzýval, aby nikto neodháňal návštevníkov. Potešenie božstva prichádza cez pohostenie smädných, nakŕmenie hladných a prijatie cudzincov. Zdôrazňoval oddanosť duchovnému učiteľovi (satguru), ktorý vedie cestou k duchovnému prebudeniu. Hovoril, že hľadanie Boha mimo seba nemá zmysel. Uvedomenie si existencie, ktorá prebýva vo všetkom živom, vedie k jednote.
Sai Baba a jeho zázračné skutky, ktorých vysvetlenie nepoznáme
Meno Sai Baba zo Širdi sa dodnes spája s udalosťami, ktoré presahujú bežné chápanie reality. Mnohé príbehy hovoria o javoch, ktoré odporujú fyzikálnym zákonom, no napriek tomu prežili celé desaťročia. Tieto skúsenosti posilňujú vieru v jeho nadprirodzené schopnosti a duchovné spojenie s božskou silou.
Jedným z najznámejších zázrakov sa stal prípad, keď Sai Baba údajne zapálil lampy čistou vodou. Ľudia čakali olej, no on ich prekvapil nečakaným výsledkom. Plameň zažiaril bez akéhokoľvek horľavého materiálu. Podobné situácie sa opakovali aj počas požiaru obilného skladu. Stačilo niekoľko pohybov a oheň sa vytratil. Tieto príbehy kolujú medzi veriacimi dodnes.
Počas búrok dokázal rozpustiť dažďové oblaky alebo zvýšiť hladinu vody v studni. Zachránené dieťa z hlbokej studne zostalo visieť vo vzduchu, kým prišli jeho rodičia. Veriacich ohromila aj situácia, keď z chodidiel Sai Babu začala vytekať čistá voda. Tento jav sa udial pred zrakmi nasledovníkov.
Popri týchto udalostiach údajne liečil chorých, dokázal rozmnožiť jedlo a rozdával spomínaný posvätný popol. Príbehy o týchto skutkoch posilňujú jeho kult dodnes. Mnohí tvrdia, že tieto činy nevznikli len ako legendy, ale ako skúsenosti s neviditeľným svetom. Viera v neho pokračuje a zázraky sa považujú za dôkaz vyššej prítomnosti.
Realita a kontroverzie spájané so Sai Baba zo Širdi
Sai Baba zo Širdi inšpiroval milióny ľudí naprieč vierovyznaniami. Napriek tomu jeho osoba vyvoláva silné reakcie aj protichodné názory. Viacerí racionalisti vyzývali na vedecké preskúmanie údajne zázračných činov, ktoré Baba vykonával. Odmietnutie takýchto výziev vytváralo priestor pre podozrenia z manipulácie a ilúzií. Tieto pochybnosti sa objavovali najmä v kruhoch skeptikov.
Nešlo však o jediný zdroj kontroverzie. Baba nosil odev a symboliku pripomínajúcu moslimských fakírov, čo viedlo k napätiu v hinduistických komunitách. Jeho náboženská nevyhranená identita vyvolávala rozpory medzi zástancami tradície. V niektorých mestách došlo k odstráneniu jeho sôch z chrámov. Tieto kroky odôvodnili tvrdením, že Sai Baba nereprezentuje klasické hinduistické božstvá.
Protesty organizovali hinduistickí nacionalisti aj tradiční duchovní vodcovia. Zaznamenané sú aj prípady, keď sa Baba správal nečakane, no nikdy nešlo o potvrdené násilnosti. Viacerí autori poukazujú na prísnosť alebo prudkosť v každodenných situáciách. Nejde však o dôkaz nevhodného správania. Oveľa závažnejšie obvinenia sa spájajú s osobou Sathya Sai Babu, ktorý sa označil za jeho reinkarnáciu.
Práve jeho meno figuruje v medzinárodných škandáloch. Napriek všetkým kontroverziám sa meno Sai Baba poväčšine spomína s úctou. Mnohí ho vnímajú ako symbol duchovnej jednoty a súcitu. Jeho odkaz inšpiruje ľudí k službe, pokore a harmónii bez ohľadu na náboženstvo.
