Zvykne sa mu hovoriť aj kvet mŕtvoly. Už len tento názov nevyvoláva v hlave práve krásne predstavy a očakávania. Je to rastlina, ktorá páchne ako mŕtvola človeka. Tento páchnuci unikát bol prvýkrát objavený v roku 1878 a pochádza z tropického prostredia Sumatry. Kvet mŕtvoly, známy vo svete botaniky pod vedeckým názvom Amorphophallus titanum, je jednou z najpodivnejších rastlín na planéte.
Aby prilákal opeľujúci hmyz, strávi desaťročie prípravou na uvoľnenie veľmi ohavného smradu do svojho okolia, a to presne na dva dni. Potom sa vráti do hibernácie. Áno, čítaš správne – desaťročie príprav na dva dni tak totálneho zápachu, že opice na Sumatre opúšťajú svoje domovy a sťahujú sa do bezpečia.
Aj keď sa to nemusí zdať ako ten najpraktickejší spôsob reprodukcie, musíme priznať, že táto rastlina má štýlový spôsob, ako na seba upriamiť pozornosť. Pokračuj v čítaní a dozvieš sa exotické fakty o tomto botanickom „zvierati“.
Môže sa zahriať na tvoju teplotu
Kvet mŕtvoly sa dokáže zahriať až na 36,7 stupňa Celzia. Uvedom si, že je to veľmi blízko priemernej zdravej telesnej teplote človeka. Zmijovec to robí preto, aby prilákal hmyz, ktorý by mohol chcieť naklásť svoje vajíčka do hnijúcej zdochliny cicavca. Alebo do mŕtveho ľudského tela. Tento hmyz síce odíde sklamaný a oklamaný, ale zato pokrytý peľom, ktorý pomôže zmijovcovi s rozmnožovaním.
Vážne páchne ako rozkladajúca sa mŕtvola
Kvet mŕtvoly dostal svoje odpudivé meno, logicky, na základe svojho zápachu. Ako to ale táto rastlina dokáže? Za všetkým je chémia a produkcia tých správnych zlúčenín, ktoré spolu dohromady vytvoria skutočne hodnoverný kokteil smradov, ktorý nenechá nikoho na pochybách, že tu niečo zdochlo.
Chemická analýza zápachu zmijovca odhalila tieto zložky:
Kyselina izovalerová, ktorú inak nájdeme v syroch a ľudskom pote. Dimetyldisulfid, ktorý je bežnou súčasťou cesnaku. Dimetyltrisulfid je podobná látka, ale táto je charakteristická pre rozkladajúce sa mäso. Indol je látka nachádzajúca sa vo výkaloch. A nakoniec je tu trimetylamín a ten sa nachádza hlavne v telách hnijúcich rýb.
Toto všetko vytvára smrad, ktorý pripomína mŕtvolu. Počas dňa ho pravdepodobne nebudeš cítiť, ale, naopak, ak sa prejdeš okolo tohto kvetu počas noci, prinúti ťa to vyvrátiť obsah žalúdka.
Po rokoch príprav kvitne jeden a pol dňa
Nazbierať dostatok energie na rozkvet a zasmradenie celého priestoru je pre túto kvetinku veľkým záväzkom. Najprv trávi niekoľko rokov fotosyntézou a uchovaním energie vo svojich zásobníkoch, ktoré sa nachádzajú v koreni. Z nich potom pomaly vyrastie mohutný rozvetvený list pripomínajúci miniatúrny strom. A tento úžasný útvar môže vážiť až 100 kilogramov. Samotný kvet vydrží len 24 – 36 hodín a potom sa zrúti.
Kvitnutie prebieha v dvoch fázach počas dvoch nocí. Počas prvej noci, známej ako „ženská“ fáza kvitnutia, je hmyz priťahovaný ilúziou hnijúceho mäsa. Zmijovec na ich telo dôkladne nalepí peľ. Potom nasleduje druhá noc, ktorá sa volá „mužská“ fáza kvitnutia. V tejto fáze sa vôňa zmierni a hmyz zmijovec opúšťa pokrytý peľom. V ideálnom prípade tento mŕtvolný hmyz nájde ďalší kvet zmijovca v jeho ženskej fáze, a tým príde k opeleniu a rozmnoženiu. Po dokončení tejto fázy sa kvety rozpadnú.
Jeho vedecké meno v preklade znamená „obrovský deformovaný penis“
Znie to možno vymyslene, ale je to tak. Vedecký názov pre kvetinky je Amorphophallus titanum, čo v preklade doslova znamená „obrovský zdeformovaný penis“. Samozrejme to v prvom rade hovorí mnoho o tvare a vzhľade samotného kvetu. Ale na druhej strane to mnohé vypovedá aj o zmysle pre humor vedcov, ktorí meno kvetinke priradili. Slovenskí vedci až takí kreatívni neboli a slovenským názvom sa stalo pomenovanie zmijovec.
Je „zraniteľný“
Zmijovec rastie vo voľnej prírode iba v tropických častiach Ázie. Bohužiaľ, tieto oblasti sú rýchlo odlesňované, aby sa uvoľnilo miesto pre palmové plantáže. V skutočnosti bolo od mája 2017 zničených 72 % pôvodných dažďových pralesov v Indonézii a nezdá sa, že by existovali plány na spomalenie tohto trendu. V dôsledku toho bol zmijovec klasifikovaný ako „zraniteľný druh“. Môže dokonca vyhynúť, ak nebude primerane chránený.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
