Reformátor aj krutý tyran. Mrazivé fakty o Ivanovi Hroznom, prvom ruskom cárovi

Muž, ktorý dokázal Moskovské veľkokniežatstvo zmeniť na obrovskú ríšu.

Zdroj: © Profimedia

Ivan Hrozný. Toto meno vyvoláva nepríjemné asociácie aj niekomu, kto sa s dejepisom veľmi nekamarátil. Bol prvý ruský cár naozaj výnimočne krutý, alebo jeho pracovné metódy zodpovedali drsnej dobe a drsnej krajine, v ktorej žil?

Ivan počas svojej vlády (1547 – 1575) dokázal zlomiť moc chanátov a rovnováhu síl vo východnej Európe naklonil v prospech slovanských kniežat. Vojenské úspechy otvorili Rusom cestu na Sibír a premenili ich krajinu na jednu z najväčších ríš sveta. Okrem toho zreformoval štátnu správu, rozšíril obchod a zaviedol nové technológie ako kníhtlač.

Jeho vládu zároveň sprevádzalo politické prenasledovanie oponentov, nekontrolovateľná paranoja a zločiny proti ľudskosti. Ruský cár nepohrdol brutálnym mučením a nerobilo mu problémy nechať vyvraždiť celé mestá. Hovorí sa, že alkohol a týranie zvierat mu boli blízke už od detského veku. Ivan Hrozný tiež voviedol Rusko do 24 rokov trvajúcej vojny so Švédskom a Poľskom, ktorá bola pre jeho krajinu devastujúca.

profimedia

Ivan IV. Vasiljevič z rodu Rurikovcov získal počas svojho panovania titul „Hrozný“ (v ruštine groznyj). Vzhľadom na kruté metódy vlády sa môže zdať jednoduché odvodiť si, ako túto prezývku získal. Niektorí historici spochybňujú, že by prívlastok bezprostredne odrážal Ivanovu brutalitu. Podľa niektorých názorov skôr vyjadruje niečo ako „ten, kto vzbudzuje rešpekt“, v podstate pozitívnu vlastnosť pre vládcu.

• Prvý ruský cár sa dlhé roky pokúšal oslabiť moc šľachty. Na tento cieľ využíval systém opričnina. Podstatou opričniny bolo rozdelenie správy štátu na dve časti – jednu polovicu by ovládala šľachta a druhú sám cár. Vymáhaniu nového stavu sa venovali takzvaní opričniki. Tí predstavovali cárovu tajnú políciu/osobnú armádu, ktorej úlohou bola likvidácia skutočných aj domnelých odporcov cára.

profimedia

• Ivan Hrozný uspel v ťaženiach proti Tatárom. V roku 1552 dobyl Kazaň a väčšinu jej obyvateľstva nechal brutálne zmasakrovať. O štyri roky neskôr padol Astrachánsky chanát. Svoje víťazstvo cár oslávil výstavbou mnohých chrámov, z ktorých najznámejší je Chrám Vasilija Blaženého na moskovskom Červenom námestí. Ivan údajne nariadil ako znak triumfu na nových chrámoch umiestňovať polmesiac – symbol islamu – pod kresťanský kríž.

• Dôležitým faktorom, ktorý rozhodol vojny v prospech Rusov, bola stála armáda – takzvaní strelci. Strelci nosili zväčša dlhé červené kabáty a ako hlavnú zbraň používali arkebúzu či mušketu. Strelcov založil sám Ivan Hrozný a neskôr sa z nich vyvinula špecifická spoločenská vrstva – služba v streleckom vojsku bola doživotná a dedičná.

profimedia

• V 16. storočí bol Novgorod považovaný asi za jediné ruské mesto, ktoré sa významom mohlo rovnať Moskve. Ivanom iniciovaný novgorodský masaker z roku 1570 všetko zmenil. Ruský cár bol presvedčený, že mestu nemôže dôverovať, a rozpútal preto krvavý masaker – mučenie, rabovanie a smrť tisícok obyvateľov spôsobili trvalý úpadok mesta.

• Muži, ženy aj deti hádzali zviazaných do zamrznutej rieky, kde zúfalo umierali medzi ľadovými kryhami. Po krutom mučení sa ľudia priznávali aj k zločinom, ktoré nespáchali. Mnohí boli priviazaní o sane a ťahaní ulicami mesta, až kým v bolestiach nezomreli. Tak vyzeralo vyčíňanie cárskych vojsk v Novgorode. Väčšinu zverstiev mali na svedomí obávaní opričniki.

profimedia

• Historici sa nedokážu zhodnúť v tom, koľkokrát bol Ivan ženatý. Najčastejšie odhadujú čísla šesť a sedem. Prvé tri manželky boli pravdepodobne zavraždené jeho politickými sokmi. Cár zanechal osem potomkov. Jeho tri dcéry zomreli ako malé deti, syn Dmitri sa utopil pri člnkovaní. Aj ďalší syn Ivan zahynul tragicky.

• Cár v roku 1581 napadol svoju tehotnú nevestu Jelenu, v dôsledku čoho neskôr potratila. Keď sa o útoku dozvedel cárovič Ivan, Jelenin manžel, strhla sa medzi ním a cárom bitka. Cár počas nej smrteľne poranil svojho syna úderom do hlavy. Opäť sa nájdu historici, ktorí tento príbeh považujú za mýtus a sú presvedčení, že cárovič zomrel na chorobu.

profimedia

Ivan IV. Hrozný trpel v pokročilom veku prudkými zmenami nálad a voči svojmu okoliu bol ešte nepriateľskejší ako predtým. Prvý cár Ruska zomrel 28. marca 1584 počas hry šachu so svojím blízkym priateľom. Cársky trón zdedil Ivanov neschopný syn Feodor, ktorý zomrel bezdetný. Tým pádom vymrel rod Rurikovcov a Ruskú ríšu čakalo obdobie chaosu a nepokojov.

Cár Ivan Hrozný predstavuje postavu, ktorá dodnes inšpiruje umelcov. O Ivanovi vzniklo niekoľko filmov, divadelných hier aj baletných predstavení. To, že vieme len málo o jeho fyzickom výzore, nezabránilo umelcom, aby ho znázornili na nespočetných maľbách či v dramatických adaptáciách.

profimedia
Reagujte!
Grr Grr
1
Grr
Fuuj Fuuj
2
Fuuj
Fňuk Fňuk
1
Fňuk
Jeej Jeej
1
Jeej
Uups Uups
0
Uups
Haha Haha
1
Haha
Woow Woow
20
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Mladík si každý deň 4 hodiny nanáša make-up, aby vyzeral ako Ken

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME