Veľká noc v komunite rehoľných sestier nie je len o tradíciách, ale aj o hlbokom duchovnom prežívaní a službe druhým. Od Zeleného štvrtka až po Veľkonočný pondelok sa mení ich rytmus života – prichádzajú prázdniny a s nimi aj tradičné zvyky, ktoré si každá sestra prináša zo svojho rodného kraja.
Najznámejšou rehoľnou sestrou na Slovensku je zaručene rehoľná sestra Lamiya, ktorú môžeš poznať zo sociálnych sietí. V krátkom rozhovore nám povedala, čo pre ňu znamená Veká noc, ako ju prežíva a či má nejaké špeciálny zvyky, ktoré dodržiava počas týchto sviatkov.
Ako vyzerá priebeh Veľkej noci vo vašej komunite – od Zeleného štvrtka až po Veľkonočný pondelok?
Keďže učíme v škole, tak od štvrtka sú už prázdniny, čo je super, takže taký iný životný rytmus začína pre nás. Urobíme všetky potrebné veci – upraceme a nakúpime všetko, čo nám treba. Keďže sme väčšinou zapojené pri nejakej farnosti, tak pomáhame aj tam, aby sme spolu slávili sviatky. Trávime čas aj s mladými, napríklad máme sederovú večeru, duchovné obnovy.
Niekedy spolu pozeráme film Umučenie Krista. Takže doma trávime menej času, ale skôr prežívame tieto sviatky v spoločenstve s ľuďmi. Tiež sa veľmi tešíme na sobotnú vigíliu, čo je krásna liturgia, ktorá prichádza. Všetko v podstate vyvrcholí v nedeľu – po slávnostnej omši máme spoločný slávnostný obed a potom sa dá povedať, že také voľno – trávime čas spolu. V pondelok nás niekedy príde niekto poliať aj vyšibať, ale väčšinou chodíme na spoločný výlet. Je to taká tradícia.
Čo pre teba osobne znamená Veľká noc a ako ju duchovne prežívaš?
Pre mňa je Veľká noc krásny sviatok plný silných momentov. V podstate, pre mňa sa to spája s nádejou a láskou, ktorá víťazí. Vnímam Božiu lásku a to, že Ježiš sa obetoval za nás, za mňa. Je to pre mňa veľmi silné.
Držíte sa aj nejakých tradičných slovenských zvykov spojených s Veľkou nocou? Ako u vás vyzerá Veľkonočný pondelok (tradičná hostina, návštevy, oblievačka, šibačka a podobne)?
Podľa mňa ich dosť dodržujeme, záleží od kraja, v ktorom momentálne pôsobíme, a od komunity. Ja sa teraz nachádzam v Košiciach a v komunite (spoločnom dome) sme tri sestry. Ja nie som zo Slovenska a moje spolusestry pochádzajú z iných kútov Slovenska, tak to máme pestré a snažíme sa dodržať zvyk, ktorý každá z nás prinesie. Čo sa týka polievačky, tiež to zažívame. Je to vždy milé, buď k nám prídu chlapci z farnosti, alebo naši kamaráti a známi.
Ako sa pripravuješ na Veľkú noc počas pôstneho obdobia?
Veľkej noci predchádza dlhý pôst a existuje veľa možností, ako sa dá prežiť. Stačí ísť na internet, naťukať to do vyhľadávača a hneď ti ponúkne 10 rôznych spôsobov. Pre mňa osobne je dôležité, aby ma ten pôst niekam posunul. Napríklad tento rok som si dala pôstne predsavzatie, ktoré chcem, aby mi zostalo aj počas ďalších dní. Išla som do toho pôstu trochu inak, oslovila som svoju kamarátku – tiež rehoľnú sestru -, či by sme do toho nešli spolu a navzájom sa podporovali. Súhlasila s tým, a bolo to super rozhodnutie, pretože po pár dňoch pôstu som sa začala z toho tak vykrúcať, ale mala som podporu v kamarátke. Ako rehoľné sestry máme tiež spoločný pôst v komunite.
Je niečo špeciálne, čo robíš ako rehoľná sestra počas Veľkej noci, alebo máš nejaký osobný zvyk?
Určite idem na krížovú cestu, takú osobnú, chodím však aj na spoločné. Idem do prírody a do tých zastavení vkladám svoje osobné prosby, vďaky, možno myšlienky. Niekedy si pozriem film Umučenie Krista alebo si prečítam knihu, kde sa možno viac opisujú udalosti Veľkého piatka. A pre mňa osobne je veľmi pekné, keď ideme na spoločný výlet. Veľmi rada tiež posielam veľkonočné pozdravy.
