Ak máš niekedy dojem, že pre rodičov niekoľkých detí musí byť problém zapamätať si ich mená – tento muž ti ukáže, že sa to dá aj bez toho. Musa Hasahya Kasera z odľahlej ugandskej dediny Bugisa sa stal svetovou kuriozitou, no jeho každodenná realita má od senzácie ďaleko. Približne už 70 rokov stojí na čele gigantickej rodiny, ktorú tvorí 12 manželiek, 102 detí a neuveriteľných 578 vnúčat.
Kým kedysi sa početné potomstvo javilo ako symbol postavenia, dnes Musa priznáva, že situácia sa mu vymkla spod kontroly. „Najprv to bol vtip, ale teraz to prináša problémy,“ sťažoval sa Musa ešte v roku 2023 pre web Aljazeera. Pre nedostatok prostriedkov vtedy bojoval o prežitie svojho klanu na dvoch akroch pôdy.
Jeho životný príbeh sa začal písať v roku 1972, keď sa ako 17-ročný prvýkrát oženil. Paradoxne, k polygamii ho dotlačilo blízke okolie. „Keďže sme sa narodili len dvaja, brat, príbuzní a priatelia mi radili, aby som si vzal veľa manželiek a splodil veľa detí, aby som rozšíril naše rodinné dedičstvo,“ spomína Musa. Vďaka vtedajšiemu úspechu obchodníka s dobytkom a mäsiara nemal o nevesty núdzu. Dedinčania mu dcéry ponúkali sami, pričom mnohé z nich nemali v čase svadby ani 18 rokov.
Musa Hasahya Kasera a jeho dilema
Dnes je však situácia kritická. Nezamestnaný otec pripúšťa, že nedokáže zabezpečiť ani základné potreby, čo viedlo k rozpadu jeho háremu. „Moje zdravie zlyháva a dve z mojich manželiek odišli, pretože som si nemohol dovoliť základy ako jedlo, vzdelanie či oblečenie,“ priznáva otvorene.
Aby zabránil ďalšiemu rozširovaniu už aj tak nezvládnuteľnej rodiny, jeho manželky začali užívať antikoncepciu. On sám sa však k podobnému kroku neodhodlal, hoci tvrdí: „Už nečakám ďalšie deti, pretože som sa poučil zo svojho nezodpovedného konania,“ vysvetľuje.
Kto je vlastne kto?
Chaos v rodine podčiarkuje aj fakt, že Musa stráca prehľad o tom, kto je kto. Pri 102 deťoch vo veku od 10 do 50 rokov sa spolieha na staré zošity a pamäť svojich partneriek. „Problém je, že si pamätám len meno prvorodeného a posledného dieťaťa, u ostatných si neviem spomenúť,“ vraví, kým listuje v hŕbe poznámok. S chodom rodiny a menami manželiek mu musí pomáhať 30-ročný syn Shaban, povolaním učiteľ, ktorý patrí k hŕstke vzdelaných členov klanu.
Život v Bugise plynie v tieni hladu a chudoby. Rodina obýva polorozpadnutý dom s hrdzavou strechou a desiatky hlinených chyží. Strava sa javí ako viac než skromná a často pozostáva len z varenej kasavy (Maniok). „Jedla je sotva dosť. Deti sme nútení kŕmiť raz alebo v dobrý deň dvakrát,“ hovorí Musova tretia manželka Zabina. Tá neskrýva rozhorčenie a tvrdí, že keby vedela o ostatných ženách, nikdy by do manželstva nevstúpila. „Všetky ma milujú. Vidíte, sú šťastné!“ oponuje Musa.
Nečakane pokojná atmosféra
Napriek obrovskému počtu členov vládne v komunite prekvapivý pokoj. Miestni úradníci potvrdzujú, že Musa dokázal svoje deti vychovať bez vnútorných konfliktov či bitiek, čo pri takomto počte ľudí hraničí so zázrakom. Spory riešia na pravidelných mesačných stretnutiach, kde má hlavné slovo hlava rodiny. Väčšina členov klanu trávi dni prácou pre susedov, nosením vody na dlhé vzdialenosti alebo pletením rohoží, aby aspoň trocha prispeli do spoločného rozpočtu.
Z muža, ktorý mal „zachrániť rodové dedičstvo“, sa tak stala turistická atrakcia a varovný príklad pre ostatných. Hoci sa Ugandou šíri jeho varovanie pred nezodpovedným plodením detí, jeho domov zostáva unikátnym mikrosvetom. Zázračným krajom, kde sa stovky ľudí delia o každé sústo a každý meter štvorcový hlinenej dlážky.
