Syn Mariána Labudu ml. a vnuk Mariána Labudu sa venuje herectvu už od útleho detstva. Najviac si ho môžeme pamätať z Búrlivého vína či z Oteckov, no aktuálne hrá rolu v JOJkárskej Kriminálke Kraj.
Momentálne má 23 rokov a za sebou množstvo hereckých skúseností. Ako mu k tomu dopomohla práve Kriminálka Kraj a prečo by si ju mali pozrieť aj mladí diváci v jeho veku?
Aké to je byť synom dvojice policajtov (Zuzana a Peter)?
Peter bol šéfom vyšetrovateľov v prvej sérii a v druhej sa už neobjavuje. Avšak, som synom policajtky Zuzany, s ktorou sa stretneme aj v aktuálnej sérii. Všetko súvisí so seriálom, zapletiem sa do rôznych prípadov. A keby nebola moja mama policajtkou, bol by to iba singulárny problém, že človek sa zaplietol do prípadov, ale tým, že Jonášova mama je policajtkou, tak sa z toho stáva ešte aj rodinná záležitosť a osobný problém, ktorý ovplyvňuje nielen Jonáša, ale aj jeho mamu. Je to podľa mňa veľmi zaujímavá dejová linka a ja sa z toho teším.
Prečo by si podľa teba mali mladí diváci pozrieť druhú sériu Kriminálky Kraj?
Určite by si ju mali pozrieť, pretože celý seriál je veľmi akčne aj vizuálne pekne spravený. Kameraman Nick Kollár si dal veľmi záležať. Sú tam aj postavy ako môj Jonáš, teda v ich vekovej kategórii a možno by sa s nimi vedeli stotožniť. Ja ako Jonáš riešim aktuálne problémy, ktoré tínedžeri a mladí adolescenti riešia. A dúfam, že ich náš seriál bude baviť.
V jednej časti hrá aj tvoj otec (Marián Labuda ml.). Pripravovali ste sa spolu?
Nehral som s ním.
Je nejaká scéna, na ktorú si aj teraz spomenieš, že tá stála rozhodne za to?
Spomínam si na nočné akčné scény, ale napríklad aj na tú, kde na mňa vyskočil zločinec s paralyzérom a použil ho na mňa.
Máš rád kriminálky? Ak áno, prečo?
Momentálne nepozerám veľmi televíziu, sústreďujem sa na štúdium. Ak však pozerám televíziu, tak sú to skôr trilery. Účinkovanie v Kriminálke Kraj mi však dalo iný pohľad na kriminálky a v televízii si určite nejakú rozpozerám.
Bolo v hre u teba aj iné povolanie, alebo si jednoducho vedel, že chceš byť hercom ako tvoj otec a dedko?
Odmalička som chcel byť hercom. Ak by som ním nebol, určite by som zostal pracovať v tejto oblasti, či už ako filmový alebo divadelný režisér, alebo možno ako kameraman.
Radí ti niekedy otec pri prípravách na nakrúcanie? Ak áno, akú najlepšiu radu ti dal?
My sme toto s otcom nikdy neriešili. Keď som bol mladší, raz za čas mi nadhadzoval, robil mi v scenári dialóg. Občas mi poradil, ako mám niečo zahrať. Ja som sa však vždy chcel dištancovať a mať s ním len vzťah otec – syn. Samozrejme, inšpirujem sa otcom a dedkom, beriem ich ako vzor aj po hereckej stránke, no je to trochu zvláštne, keď mi vlastný otec radí v práci. Herectvo je veľmi subjektívne.
Rozhodol si sa pre herectvo. Čo ťa na tomto povolaní zatiaľ najviac baví?
Najviac ma baví akčnosť tohto povolania. A tiež to, že nemusím sedieť celý deň na stoličke v kancelárii, ale som stále na novom mieste, aj celkom dosť cestujem. Je to také energické povolanie. Musím sa udržiavať v kondícii, spoznávať nové veci a ľudí. Je to veľmi pestrá práca.
Keď sa pozrieš do budúcnosti, máš nejaké vysnívané roly, na ktoré by si okamžite povedal áno? Aké sú to?
Bola by to asi rola Tisa, to by som veľmi chcel. Je to divadelné predstavenie, ktoré hral môj dedo a aj môj otec, a ja by som chcel pokračovať. Teraz je na to príliš skoro, ale v budúcnosti, keď budem oveľa starší a možno hrubší, chcel by som pokračovať v tejto generačnej role.
