Rituály, sexuálne orgie a ľudské obete. Satanistická panika v 80. rokoch vydesila verejnosť

Morálna panika z beštiálnych satanistov obchádzala nielen USA, ale aj Austráliu, Kanadu či časti Európy.

Zdroj: © Shutterstock

Obraz krvilačných satanistov, ktorí slúžia čierne omše a prinášajú ľudské obete, poznáme najmä z najrôznejších hororov. Hoci by sme viaceré satanistické spolky našli aj dnes, v drvivej väčšine prípadov ide o recesistov, provokatérov, prípadne ľudí, ktorí sa snažia provokatívnym spôsobom poukazovať na pokrytectvo ostatných náboženstiev.

V 80. a 90. rokoch sa však v Amerike a niektorých častiach Európy začal šíriť strach. Hovorilo sa o tom, že dochádza k rituálnym vraždám, sexuálnemu zneužívaniu a fyzickému týraniu detí. Výsledkom bola morálna panika, ktorej podľahlo mnoho ľudí aj odborníkov, pričom mnoho rodín či pracovníkov škôlok skončilo pred súdom. Bolo ale na týchto divokých tvrdeniach niečo pravdy?

Henry de Malvost/Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Satanic_ritual_abuse#/media/File:Messenoire.jpg)

Začiatok

Tvrdenia o satanistických kultoch mali, pravdaže, svoj základ v náboženstve, konkrétne v kresťanskom učení. Mnohí ľudia dlho verili (a často aj dnes veria) v doslovný výklad Biblie, a teda aj v čarodejnice, démonov či Satana. Príbehy o čiernych satanistických omšiach a desivých ľudských obetiach či kanibalizme sa tradovali prakticky od vzniku kresťanstva.

Ako vyznávači Satana boli vtedy označovaní najmä Židia, čo súviselo so silným antisemitizmom danej doby a viedlo to k mnohým krvavým pogromom na židovské obyvateľstvo. Neskôr sa tieto tvrdenia objavili aj v 16. a 17. storočí, počas neslávne známych honov na čarodejnice. Pri nich inkvizícia údajné čarodejnice a kacírov obviňovala z podobných praktík.

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Black_Mass#/media/File:Black_mass_01.jpg)

Z tohto podhubia vyrástla aj satanistická hystéria v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Na samom počiatku stála kniha Michelle Remembers, ktorú napísala Michelle Smith so svojím manželom, psychiatrom Lawrenceom Pazderom. Vyšla v roku 1980 a obsahovala šokujúce tvrdenia o tom, že Michelle bola už od detstva zneužívaná satanistickou sektou. Na tieto udalosti si ale nevedela spomenúť, dokázala to len počas hypnotických sedení.

Do tohto zneužívania mala byť zapojená aj Michellina matka a ďalší rodinní príslušníci. Michelle v hypnóze rozprávala šokujúce príbehy o tom, že bola od svojich piatich rokov mučená, držaná v klietke, znásilňovaná a zúčastnila sa krvavých rituálov, pri ktorých sa vraždili nevinní ľudia.

Kniha je dnes odborníkmi odmietaná ako podvrh, ale faktom je, že v spoločnosti spôsobila absolútny ošiaľ. Bola totiž propagovaná ako skutočný príbeh, navyše ju odporúčali aj viacerí náboženskí predstavitelia, ktorí zdôrazňovali, že Satan sa pohybuje medzi ľuďmi a čaká na svoju príležitosť. Mnoho ľudí im uverilo.

Profimedia

Procesy

Výsledkom bolo viacero obvinení voči pracovníkov v škôlkach či jasliach. Tí sa mali dopúšťať na deťoch rituálneho mučenia. Medzi tie najsledovanejšie zrejme patril proces s pracovníkmi škôlky McMartin Preschool. Obžaloba najprv tvrdila, že pracovníci sa dopúšťali sexuálneho zneužívania a týrania detí v súvislosti so satanistickými praktikami.

Tie mali zahŕňať mučenie a zabíjanie zvierat, skupinový sex či výrobu detskej pornografie. Faktom je, že obžaloba stála hlavne na tvrdení jednej matky, ktorá (ako sa neskôr ukázalo) trpela paranoidnou schizofréniou.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/woman-white-shirt-flying-over-pentagram-1069132952)

Neskôr boli zmienky o satanizme stiahnuté, ale obvinenia zo zneužívania ostali. Mnoho expertov a psychológov však podotklo, že informácie od detí sa získavali veľmi neprofesionálnym spôsobom. Vyšetrovatelia im mali klásť veľmi sugestívne otázky, ktorými ich vlastne vmanipulovali do „tej správnej“ odpovede.

Deti okrem toho veľmi často svoje tvrdenia menili. Prokurátori neboli schopní prísť s akýmkoľvek dôkazom, ktorí by svedčil o vine obžalovaných. Detské výpovede sa nezhodovali, niektoré ich tvrdenia sa navyše podarilo efektívne vyvrátiť. Súd napokon obvinených oslobodil, ale práve tento prípad spôsobil v Spojených štátov hotové šialenstvo. Podobných súdnych procesov tak v nasledujúcich rokoch stále pribúdalo.

Paranoja a hystéria

Náboženskí fundamentalisti absolútne verili tomu, že v spoločnosti pôsobia členovia satanistických siekt. Tvrdili okrem iného, že deti môžu Satanovi podľahnúť pri počúvaní heavy metalovej hudby či hraní populárnej stolnej hry Dungeons & Dragons.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/witchcraft-composition-human-skull-candles-magic-723448165)

V televízii sa objavovali programy, ktoré varovali pred satanistami a podsúvali ľuďom tvrdenia o vysoko organizovaných kultoch, ktoré páchajú tie najhoršie činy. Okrem ľudských obetí malo ísť aj o incest, nekrofíliu, kanibalizmus, konzumáciu exkrementov, to všetko zabalené v sexuálnych orgiách. Išlo o klasickú konšpiráciu bez akýchkoľvek dôkazov.

Hystéria sa neskôr rozšírila aj do iných častí sveta, napríklad do Kanady, Austrálie, Veľkej Británie či škandinávskych krajín. Informácie o satanistických rituáloch začali utíchať koncom 80. rokov a definitívne zmizli niekedy uprostred 90. rokov.

Ukážkový hon na čarodejnice

Celému prípadu sa, pravdaže, venovalo aj mnoho bádateľov, psychológov, psychiatrov či sociológov. Podľa nich ide o exemplárnu ukážku takzvaného „honu na čarodejnice“. Amerika už podobnú skúsenosť mala: počas studenej vojny prežívala obdobie paranoidného strachu zo sovietskych špiónov. Výsledkom bol hon na údajných komunistov a ich sympatizantov (často bez akýchkoľvek dôkazov).

Wikimedia Commons (https://en.wikipedia.org/wiki/Black_Mass#/media/File:Justine_ou_les_Malheurs_de_la_vertu_(orgy_with_a_monk_2).jpg)

Inicioval ho senátor Joseph McCarthy, ktorý je zodpovedný za mnoho zničených životov. Ľudia boli bez dôkazov obvinení zo špionáže či sympatií so Sovietskym zväzom, vďaka čomu prišli o zamestnanie, priateľov či dobré meno. Satanistická panika nadviazala na túto paranoju, tentokrát ale vychádzala z náboženského fundamentalizmu.

Je bez akýchkoľvek pochybností, že k sexuálnemu zneužívaniu detí v škôlkach či školách dochádzalo a stále dochádza. Skeptici ale upozorňujú, že tieto zločiny v sebe nikdy nemali rituálny či satanistický charakter.

Bez dôkazov

Experti navyše poukázali, že hypnotické sedenia, ktoré majú „odomknúť“ takzvané „falošné či potlačené spomienky“, sú ako dôkaz extrémne nevierohodné a potenciálne nebezpečné. Celkovo sa v psychiatrických kruhoch táto metóda dočkala ostrej kritiky a mnohí odborníci ju označujú za pseudovedu.

Hypnoterapeut totiž môže veľmi ľahko do pacienta rôznymi technikami „vložiť“ také „spomienky“, aké len bude chcieť. Dochádzalo tak k absolútne šokujúcim výpovediam. Niektoré deti napríklad tvrdili, že boli znásilňované nožmi s veľkými čepeľami či priviazané nahé o strom. Lekári ale na ich telách neobjavili ani ten najmenší náznak nejakého zneužívania. Podobné praktiky však bez akejkoľvek pochybnosti museli zanechať nejaké stopy.

Profimedia (https://www.profimedia.sk/editorial?blob=mag.UUs~sp.satanic%20abuse&mp_sed=295234897&rpp=420)

Mnohé ich tvrdenia boli až absurdné. Deti napríklad tvrdili, že videli lietať čarodejnice v teplovzdušnom balóne, hovorili, že ako obete sa počas čiernych omší prinášali poníky či andulky, a za jedného z hlavných mučiteľov označili herca Chucka Norrisa (na základe fotiek, ktoré im vyšetrovatelia predostreli).

Zaujímavosťou tiež je, že Michelle Smith, ktorá svojou knihou Michelle Remembers celú hystériu vlastne odštartovala, neskôr psychiatri diagnostikovali disociatívnu poruchu osobnosti. Dodnes sa nenašiel jediný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu organizovanej siete satanistov. Podľa odborníkov k žiadnym podobným praktikám nikdy nedošlo a boli výsledkom náboženskej hystérie, pseudovedeckých postupov či psychických porúch.

Shutterstock (https://www.shutterstock.com/cs/image-photo/satanic-pentacle-lighted-candles-dark-magic-1311533882)

Obraz vo filmoch

Satanistická hystéria sa stala základom aj pre viaceré filmy. Za zmienku určite stojí súdna dráma Indictment: The McMartin Trial od Micka Jacksona, ktorá sa zaoberala prípadom škôlky McMartin Preschool. Hlavnú úlohu si zahral James Woods.

Čiastočne s touto témou (a s témou potlačených, resp. skrytých spomienok) pracoval aj fantastický horor Session 9 od Brada Andersona. Satanistickou panikou sa priamo inšpiroval slušný psychologický triler Regression od Alejandra Amenábara. Hlavné úlohy si v ňom strihli Ethan Hawke, Emma Watson a David Thewlis. Z dokumentárnych filmov stoja za pozretie tituly Demonic či West of Memphis.

Reagujte!
Grr Grr
5
Grr
Fuuj Fuuj
14
Fuuj
Fňuk Fňuk
2
Fňuk
Jeej Jeej
7
Jeej
Uups Uups
1
Uups
Haha Haha
5
Haha
Woow Woow
12
Woow

Komentuj post a napíš, čo si o tom myslíš!

⬇️

Pridaj komentár

Pre odoslanie komentáru sa musíte prihlásiť. Ak ešte nemáte účet zaregistrujte sa.

Mrkni aj tento článok:
Neuveriteľné momenty histórie vo fotkách, ktoré sa vám budú zdať naozaj čudné

Prihlásiť sa

Nemáte účet?
Zaregistrovať sa

reset password

Späť na
Prihlásiť sa

Zaregistrovať sa

Prosím registrujte sa na emefka.sk

Späť na
Prihlásenie
Choose A Format
Personality quiz
Trivia quiz
Dotazník
Príbeh
Zoznam
Meme
Video
Audio
Image

SLEDUJ EMEFKA

NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH

SLEDUJ NA INSTAGRAME