Premiér Slovenskej republiky Robert Fico (Smer-SD) sa rozhodol zareagovať na správy o plánovanom zrušení americkej agentúry USAID prostredníctvom oficiálneho listu adresovaného novému ministrovi USA pre efektívnosť Elonovi Muskovi. V liste, ktorý bol odoslaný z Úradu vlády SR, premiér najprv zagratuloval Muskovi k jeho nedávnemu vymenovaniu do funkcie a ocenil jeho doterajšie rozhodnutia.
Hlavným predmetom listu bola problematika financovania rôznych subjektov na Slovensku prostredníctvom agentúry USAID. Fico vo svojom liste jasne vyjadril znepokojenie nad využívaním týchto finančných prostriedkov, keď napísal: „Avizované zrušenie agentúry USAID sa dotýka aj vnútorných záležitostí SR. Je nespochybniteľné, že finančné zdroje pochádzajúce z USAID boli na Slovensku použité aj na politické ciele za účelom deformácie politického systému a zvýhodňovania určených politických strán.“
Reakcia opozície a širší kontext
Tento krok predsedu vlády vyvolal okamžitú reakciu opozície, konkrétne predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku. Ten kriticky poznamenal, že premiér sa „úplne rozišiel s realitou“ a namiesto riešenia skutočných problémov krajiny sa venuje písaniu listov.
Šimečka zdôraznil závažnejšie problémy, ktorým by sa mal premiér venovať: „Jeho obľúbenec Trump totiž hrozí colnou vojnou, na ktorú by z celej EÚ najviac doplatilo práve Slovensko.“ Predseda PS tiež poukázal na zhoršujúcu sa pozíciu Slovenska v Európskej únii, keď uviedol: „Fico nesedí pri stole s ostatnými krajinami EÚ, neberú ho vážne a hrozí nám vytiahnutím z Európy.“
V liste premiér požiadal Muska o poskytnutie detailných informácií o dotáciách a grantoch, ktoré USAID poskytla slovenským mimovládnym organizáciám, médiám a individuálnym novinárom. Svoj záujem o túto problematiku podčiarkol tým, že vyjadril pripravenosť stretnúť sa s Muskom osobne, keďže považuje tému zneužívania zahraničných fondov za mimoriadne závažnú.
Podľa dostupných informácií celková suma poskytnutých dotácií pre rôzne subjekty na Slovensku dosahuje niekoľko miliónov amerických dolárov, a to len za relatívne krátke obdobie. Táto situácia vyvoláva otázky o transparentnosti a účelnosti využívania týchto finančných prostriedkov.
