Od falošných akcií cez vopred naplánovanú trasu, ktorou zákazník musí prejsť, až po umiestnenie konkrétnych produktov do úrovne očí. Supermarkety používajú mnoho trikov, ktorými z nás pri každom nákupe úspešne vytiahnu omnoho viac peňazí, ako sme spočiatku plánovali minúť. Mladá Britka sa pre magazín The Sun rozhodla zistiť, či sa ich dá „prekabátiť“.
Jolie Cook otestovala tzv. metódu opačného nakupovania. Spočíva presne v tom, čo naznačuje jej názov. Pri bežnej návšteve supermarketu človek začína nakupovať hneď od prvého regálu. Je to predsa logické. Najprv vezme zeleninu, potom postupuje k suchým potravinám, mäsu a lahôdkam, neskôr prejde k hygienickým potrebám a nákup zakončí mrazenými produktmi.
Metóda opačného nakupovania celý tento postup obracia. Podľa nej má človek odtlačiť vozík na koniec obchodu a začať doň vkladať veci až počas cesty späť. Presne to urobila Jolie. Ako to dopadlo?
Metóda opačného nakupovania – ako to funguje?
Julie priznáva, že ako matka dvoch detí míňa na potraviny celý majetok. Preto neohrnie nosom nad žiadnym trikom, ktorý by jej pomohol čo-to ušetriť. „Ostatní nakupujúci na mňa pozerali zvláštne, keď som sa s prázdnym vozíkom predierala na opačný koniec obchodu. Takto sa predsa nenakupuje,“ hovorí Julie.
Keď konečne začala nakupovať a hýbať sa „proti prúdu“, údajne sa cítila ako rebelka. Pri takomto spätnom nakupovaní si všimla hneď niekoľko rozdielov. Po prvé, keďže začala kozmetikou, veľké veci ako toaletný papier, kuchynské utierky či čistiace prostriedky jej naoko rýchlo zaplnili vozík. „Začala som premýšľať, či sa mi tam vôbec vojde niečo iné,“ hovorí.
Keďže postupovala opačne, všimla si potraviny, ktoré väčšinou ignoruje. Napríklad mrazené ryby, ktoré sú lacnejšie ako čerstvé. Väčšinou im nevenuje pozornosť, lebo v čase, keď prechádza okolo regálov s mrazeným tovarom, má už dávno v košíku čerstvý ekvivalent. To isté platí aj o zelenine. Mrazená vychádza podstatne lacnejšie.
Koľko ušetrila?
Julie vysvetlila, že týždenný nákup pre štvorčlennú rodinu ju bežne vychádza na cca 210 eur. Tentokrát však minula len 178 eur. To činí rozdiel 32 eur za týždeň, 128 eur za mesiac a viac ako 1500 eur ročne. A to je v týchto časoch „lacných potravín“ a „zvýšených platov“ skutočne nezanedbateľná suma.
Odborníčka upozorňuje na problém
„Za rozložením supermarketov je veľa psychológie, no nie všetko má za cieľ vylákať zo zákazníkov peniaze. Niektoré rozhodnutia zabezpečujú, že sa jedlo počas nákupu nepokazí,“ hovorí doktorka Cathrine Jansson-Boyd pre portál The Sun. „Práve preto väčšina supermarketov umiestňuje regály s mrazeným tovarom najbližšie k pokladniam, aby sa neroztopili,“ vysvetľuje.
