11. Keď som sa z nemocnice vrátila s našimi novorodenými dvojičkami, môj manžel zistil, že už nie je stredobod môjho vesmíru. Z manželky som sa zo dňa na deň premenila na nonstop unavenú mamu, ktorá nemala ani čas najesť sa. Nezvládol to. Zbalil sa a odišiel.
12. Objavili sme tzv. striedavé randenie. Opatrovateľka je pre nás hotové sci-fi, takže jeden večer ide do kina on, druhý ja, a ten tretí si doma nad čajom rozprávame, kto mal lepší film.
13. Kedysi sme vedeli vybuchnúť kvôli úplným hlúpostiam. Ale po tom, čo náš syn predviedol pár poriadnych črevných explózií, nás už nerozhádže nič. A je to tak lepšie.
14. Pravdupovediac, deti náš milostný život nepochovali, ako mnohí tvrdia. Spávame spolu na dennej báze. Občas si to vyžiada skorý ranný budíček alebo dlhé ponocovanie, ale určite to za to stojí. Ako hovorím – keď sa chce, všetko sa dá.
15. Naše „večerné rande“ dnes znamená, že každých päť minút sledujem hodinky a stresujem, aby sme deti vyzdvihli presne na čas. Romantika, akú poznajú len rodičia.
16. Naša dcéra mi „pomohla“ prestať milovať jej otca, ale dnes viem, že to bolo tak správne. Trpela som popôrodnou depresiou a on sa správal, akoby bol ďalšie dieťa, ktoré potrebuje moju pozornosť. Lenže ja som všetku svoju energiu dávala nášmu bábätku. A presne tak to podľa mňa má byť. On však nezvládol, že už nie je na prvom mieste.
17. Romantika? Sedíme každý na inom gauči, pozeráme ten istý film a naše malinké žiarlivé klbko nervov nám nedovolí sadnúť si vedľa seba. Ale aj tak sa máme všetci radi.
18. Môj muž je stále môj parťák. Priťahujeme sa, smejeme sa spolu a láska medzi nami nikam neodišla. Nepovedala by som, že sa náš vzťah zmenil, len dospel a trochu prerástol do pohodlnejšieho tvaru.
19. Zhrnuté stručne – nikdy v živote sme sa toľko nerozprávali o kakaní ako teraz.
20. Úprimne, je tu vôbec niekto, kto má s deťmi čas na čipku, hračky a pomalé zvádzanie? U nás je to skôr: „Rýchlo, poď, kým sa decká nezobudia!“ A je úplne jedno, či mám na sebe pyžamo, staré tričko alebo vrece na zemiaky. Prioritou je, že to vôbec stíhame.
