9. Povedala som dcére, že keď mi klame, uši sa jej zafarbia načerveno, no vidia to len rodičia. Keď napochoduje do miestnosti a rukami si zakrýva uši, viem, že to bude stáť za to.
10. Predstierala som, že zelenina je najlepší „snack“ na svete a môžu ho jesť iba dospeláci. Keď som večer pozerala film, namiesto čokolády som si nakrájala uhorku a s nikým som sa nepodelila. Vďaka tomu dnes moje decká šalejú kvôli zelenine a rodičia ich kamarátov sa len čudujú, prečo sa idú zadrhnúť s obyčajnou paprikou.
11. Začala som si odkladať všetky obálky z daňového úradu (u nás v Holandsku majú špecifickú farbu). Mám doma tínedžera a zakaždým, keď zanadáva, mu príde obálka z „daňového úradu“ s pokutou. Odovzdá mi peniaze, a keď sa nepozerá, hodím mu ich do šporkasky. Funguje to super!
12. Rodičia môjho spolužiaka mu povedali, že je alergický na alkohol. Vraj to omylom zistili, keď sa ako batoľa k nejakému dostal a odpil si. Museli ísť na pohotovosť a on takmer zomrel. Na jeho 18. narodeniny mu prezradili, že si to celé vymysleli, aby nepil ako neplnoletý.
13. Keď bola mama príliš unavená z roboty, prestavila hodinky v kuchyni, aby ukazovali čas, keď máme ísť do postele. Potom prekvapene zahlásila: „Bože, dnes ten čas ale letí. Za chvíľu bude pol deviatej, choďte si umyť zuby.“ Zožrali sme jej to aj s navijakom.
14. Nehovorím, že som to spravila, ale keď sa tvoje dieťa omylom dotkne niečoho horúceho a popáli si ruky, môžeš mu povedať, že aj ostatné veci, ktorých sa nemá chytať, sú horúce. Tá starožitná váza po babičke je najhorúcejším predmetom v našom byte.
15. Malému zomrela rybička a my sme vedeli, že bude veľmi smutný. Tak sme mu povedali, že išla na dovolenku do kúpeľov, ktoré sú zhodou okolností vo zverimexe. Prišli sme do obchodu, kde mali, samozrejme, kopec rybičiek, a spýtali sa malého: „Vidíš tú našu?“ Podišiel k náhodnej rybe a začal kričať, že to je on, to je náš Pán Rybička! Tak sme ju kúpili a bolo vybavené.
16. Neviem, či je to neetické, ale nikdy nereagujem, keď moje deti spadnú. Proste počkám, kým sa zdvihnú, a keď im nič nie je, ideme ďalej. Prvé, čo dieťa urobí, keď spadne, je, že sa pozrie na svojho rodiča a okopíruje jeho reakciu. Keď rodič panikári, aj dieťa začne plakať. Keď vidí, že je rodič v pohode, aj ono bude v pohode.
