9. Moja žena si dva roky dozadu zbalila kufre a nechala ma samého so štyrmi malými deťmi. Vždy, keď ich za niečo pokarhám, začnú plakať a skuvíňať, že chcú radšej bývať s maminkou. So ženou, ktorá za posledných osem mesiacov ani raz nezavolala, ako sa majú…
10. Moje takmer 3-ročné dvojičky mi podchvíľou hovoria, že nie som pozvaná na ich narodeninovú oslavu.
11. Pred operáciou chrbta som si musel pri chôdzi pomáhať paličkou. Môj syn mi povedal, že je to trápne a nechce, aby ho niekto so mnou videl. Snažil som sa tváriť, že to so mnou nepohlo, ale opak bol pravdou. Po operácii som si povedal, že urobím, čo bude treba, aby som sa tej palice zbavil. Nech sa za mňa môj syn nemusí hanbiť.
Boli to najbolestivejšie mesiace môjho života, no napokon som to dokázal a už tri roky chodím bez pomoci. Nemyslím si, že by som to zvládol tak rýchlo, keby ma tieto slová môjho syna nenaštartovali.
12. Obe moje deti majú kopec poznámok ohľadom môjho výzoru a nebudem klamať – niektoré z nich vedia poriadne zaštípať. Minulý týždeň mi napríklad 5-ročná povedala, že moje ruky vyzerajú ako kopa kysnutého cesta. Auč.
13. Moja dcéra má dvanásť. Vždy sme si boli blízki a do určitej miery stále sme, no akurát prišla tá etapa v jej živote, keď sa z kamarátov stáva celý jej svet. Navrhnem jej, že by sme spolu mohli niečo robiť, napríklad pozrieť si film. Ideme na to, päť minút je tam, no potom dostane správu od kamarátky a odíde do svojej izby.
Aby som uviedol veci na pravú mieru, nemám jej to za zlé. Aj ja som bol v jej veku určite taký, preto z toho nebudem robiť žiadnu vedu, no klamal by som, ak by som tvrdil, že ma to zakaždým neraní.
14. Moje deti sú už dospelé. Väčšinou, keď im pošlem nejaké meme či video z internetu, ktoré mi príde vtipné, odpíšu mi jedným slovom: „Staré.“ Z nejakého dôvodu sa po tom cítim úplne pod psa.
15. Raz som s deťmi hral Hádaj, na čo myslím a moja indícia bola „niečo žlté“. „Tvoje zuby!“ vykríkol najmladší.
16. Každý deň pri večeri si musím vypočuť, že ockova nová žena varí lepšie ako ja. Ockova nová žena nevarí. Večeru objedná z reštaurácie a preloží ju do taniera. Ja si niečo také dovoliť nemôžem a ani nechcem. Záleží mi na tom, čo moje deti jedia, a každý deň im varím s láskou. Verím, že raz príde deň, keď to ocenia.
