Deti žijú v úplne inom svete, v ktorom nejaké spoločenské normy a či pravidlá slušného správania skrátka neexistujú. Aj kvôli tomu sa ich rodičia často dostávajú do poriadnych trapasov. Títo ľudia z Redditu o tom čosi vedia. Na sociálnej sieti sa podelili o najtrápnejšie momenty, za ktoré vďačia svojim ratolestiam, a ty si teraz môžeš prečítať tie najvtipnejšie z nich.
1. S mojou dcérou sme sa zvykli vždy v supermarkete „schovať maminke“, bola to naša milá tradícia. Raz sme jej takto utiekli a ja som sa malej spýtal, čo by chcela robiť, keď nás teraz mamina nevidí. Akurát, keď okolo nás prechádzala cudzia pani, nahlas vykríkla: „Čo keby sme niekoho udreli?“
2. Niesol som malú na rukách zo záchoda naspäť k stolu, zatiaľ čo ona každému stolu separátne oznámila, že „on si prdol“. Ak to nebolo zjavné, ukazovala pritom prstom rovno na mňa. Do tej reštaurácie som už viac nepáchol.
3. Po tom, čo sa mi narodila dcéra, mal jej starší brat potrebu oznámiť celému parkoviska, že mi „vyšla zo šušule“. Bol to vskutku nádherný deň.
4. S mojimi 4-ročnými dvojičkami sme boli v obchode a jeden z nich si neustále pchal ruku do nohavíc. Povedala som mu, nech s tým prestane, načo zajačal na plné ústa: „Ale, maminka, môj pipík nechce ísť spinkať!“ Reálne som zvažovala, že ich tam nechám a pôjdem sa niekam zakopať.
5. Zobrala som so sebou do kabínky dcéru a ani vo sne by mi nenapadlo, že mi pri prezliekaní pochváli bradavku. Z vedľajšej kabínky sa ozval dusený smiech.
6. Keď mal bratranec asi dva roky, ešte stále sa príležitostne kúpal s mojou tetou, teda svojou mamou. Raz sme boli u nich na večeri a krpec z ničoho nič uprostred jedla vybafol: „Oci, aj ty máš chlpy tam, kde cikáš?“ To bol prvý aj posledný raz, čo som bol takmer nútený použiť Heimlichov manéver.
7. Malý neposlúchal v obchode, tak som mu povedal, že ak sa nesprace do kože, odchádzame. Nespratal sa. Zobral som ho teda pod pazuchu a za jeho aktívneho protestu som ho niesol naspäť do auta. Keď sme prechádzali okolo pokladní, kde bolo, samozrejme, najviac ľudí, nečakane začal kričať: „Ujo, kam ma to beriete? Dajte ma dole, prosím!“ Absolútne som nevedel, čo robiť. Očervenel som ako paradajka, no nezastaviteľne som pochodoval vpred.
8. Jedného pekného dňa prišiel syn domov zo škôlky s ruksakom plným zaváranín. Povedal učiteľkám, že je hladný a doma nemáme žiadne jedlo, tak mu nabalili zásoby pre deti v núdzi. Na druhý deň som ho to, pochopiteľne, poslala vrátiť. Takto spätne sa na tom smejem, ale v tom momente som sa išla od hanby prepadnúť.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
