Je vedecky dokázané, že malé dieťa sa v priemere spýta 300 otázok denne. Denne. A každý rodič, ktorý podobnému náporu musí čeliť, veľmi dobre vie, že deväťdesiat percent z nich nedáva absolútne žiadny zmysel. Ak neveríš (o čom značne pochybujeme), tu máš dôkaz priamo od zdroja.
Rodičia sa na Reddite podelili o bizarné otázky svojich ratolestí – prípadne synovcov, neterí či iných, náhodne sa vyskytujúcich detí, na ktoré mali značný problém odpovedať. My sme z nich vybrali dvadsať najlepších a teraz máš možnosť sa na nich pobaviť aj ty.
1. Moja malá neter sa ma opýtala: „Vedeli dinosaury, že ľudia budú takíto tuční?“
2. Raz sa ma moja 7-ročná dcéra opýtala, prečo niektoré stromy na zimu zhadzujú listy a „tie so šiškami a pichliačikmi“ nie. Tak som jej vysvetlila, ako to funguje, a ona, očividne nespokojná, že mám na to racionálne vysvetlenie, vytasila otázku ťažšieho kalibru. „Ako vieme, že niektoré mestá a domy obývajú skutoční ľudia a nie sú to len vystrihnuté umelohmotné makety, ktoré tak vyzerajú?“
3. Môj 4-ročný syn mal obdobie, keď každý náš rozhovor vyzeral asi nejako takto…
Syn: Mami, vieš, čo mám to tričko s autíčkami…?
Ja: Áno.
Syn: Ako to?
4. „Môže si stonožka grgnúť?“ Ani google nevedel odpoveď…
5. Otázka mojej dcéry: „Keď ľudia, ktorí pracujú v obchodoch, idú nakupovať cez voľno a potrebujú ísť cikať – idú na zamestnanecké záchody alebo na tie pre zákazníkov?“
6. Moja neter, ktorá mala v tom čase 5 rokov, sa ma opýtala, kto je jej „prvá matka“. Bola som zmätená, tak som sa opýtala: „Ako to myslíš? Tvoja mamina je tvoja prvá a jediná matka.“ A ona mi to začala vysvetľovať: „Áno, ale moja mama mala mamu a tá zase mala mamu a tá mala mamu určite tiež… dokedy to takto ide? A kto bola tá prvá mama?“
7. Moja dcéra pravidelne niečo oznámi a potom sa spýta samej seba (a vlastne aj všetkých naokolo) prečo. „Chcem sa ísť hrať von. Prečo sa chcem ísť hrať von?“ a spýtavo sa pritom na mňa pozrie. Keď jej odpoviem, že ja naozaj netuším, prečo chce robiť veci, ktoré robiť chce, normálne vidím, ako sa jej v tej malej gebuľke začnú krútiť kolieska.
8. „Maminka? Prečo nemám cikaciu hadicu ako chlapci?“ Smiala som sa tak veľmi, že bolo prakticky nemožné vymyslieť akceptovateľnú odpoveď.
9. Synovec sa ma raz opýtal, prečo Spider-Man nestrieľal siete zo svojho zadku ako každý iný pavúk na svete. Dodnes nemám uspokojivú odpoveď.
10. 5-ročný syn sa ma nedávno opýtal, prečo svet ide donekonečna a ľudia robia tie isté veci každý deň stále dookola. Je mi ho ľúto. Myslel som si, že túto krutú pravdu odhalí až v dospelosti.
11. Môj syn, každé jedno ráno: Mami, kde je ocko?
Ja: V práci.
Syn: Prečo?
Ja: Aby zarábal peniažky na náš krásny domček, jedlo a oblečenie.
Syn: Prečo?
Ja: …zlatko, ešte som nemala kávu.
12. „Prečo je zelená?“ To je otázka, ktorú sa ma bez srandy opýtala moja dcéra. Nie prečo je zelené to alebo ono, ale proste prečo je zelená. Na takéto otázky vás naozaj nepripraví žiadna rodičovská príručka.
13. Moje dieťa sa ma dva týždne dozadu opýtalo: „Aké sú tvoje obľúbené schody?“ Doteraz som zmätený a premýšľam, ktoré to tak asi môžu byť. Tie smerom hore alebo smerom dole? Točité alebo priame? Toľko možností, existuje toľko možností…
14. Môj syn mal fázu divných otázok, keď mal štyri a pol roka. Jedného pekného dňa počujem, ako na mňa vreští z kúpeľne: „Mamíííííí, poď sem, musím ti niečo ukázať!“ Rýchlo som dobehla a vidím, že v jednej ruke drží pipík a druhou si zúrivo naťahuje guľky. „Prečo je toto vráskavé, aj keď ja ešte nie som vráskavý? A prečo tie vrásky zmiznú, keď to takto natiahnem?“
15. 4-ročný syn: Oci, čo je to?
Ja: Krava.
4-ročný syn: Prečo?
16. „Kto mi bude robiť maminku, až jedného dňa budeš preč?“ Rozplakala som sa.
17. „Prečo som žila vo vesmíre predtým, ako ma dali do tvojho bruška?“ Úprimne, nech už to bolo čokoľvek, rada by som o tomto príbehu vedela viac.
18. Môj prvák sa ma raz pred celou triedou opýtal, prečo chce Zúbková víla tak veľmi jeho zúbky. 30 párov 6-ročných očí na mňa pozeralo v domnienke, že vypotím nejakú prudko úžasnú odpoveď. Nemal som nič.
19. „Keby existovali draky, koľko by jeden z nich stál?“
20. Niektoré deti majú naozaj hlboké myšlienkové pochody, to moje nie. Ja som len rada, že sa: „Oblížem to“ vyvinulo na: „Mami, môžem to oblízať?“ Bavíme sa o psoch, ich exkrementoch, oknách či škvrnách na oblečení… a ja mu konečne môžem hrdo odpovedať: „Nie, zlatko. To by som naozaj nelízala.“
Zdroj: rivergame / Reddit
