Záchranári musia byť pripravení na všetko. Otvorené zlomeniny, rozsiahle popáleniny, hektolitre krvi a pohľady, z ktorých sa pomaly vytráca život – väčšinu z nás by niečo také položilo, no pre ľudí v tejto sfére je to bežným chlebom. Napriek tomu existujú prípady, pri ktorých sa aj im podlomia kolená a zovrie žalúdok. Prípad Lacey Fletcher bol jedným z nich.

Pomoc, ak to ňou vôbec možno nazvať, privolali jej rodičia. Tí istí rodičia, ktorí ju nechali hladovať a hniť vo vlastných výkaloch dlhých dvanásť rokov. Tí istí rodičia, ktorí s prehľadom ignorovali, že ju zaživa požierajú larvy a pomaly, ale iste sa zrastá s gaučom. Ich mená sú Sheila a Clay Fletcherovci a aj dnes majú odvahu oháňať sa pred súdom tvrdením, že svoju dcéru „ľúbili až za hrob“.

Telo zrastené so sedačkou

Zápach. Keď lekár Ewell Bickham dorazil do domu Fletcherovcov, prvé, čo mu udrelo do nosa, bol odporný zápach šíriaci sa z obývacej miestnosti. Uprostred nej, inak celkom všedne vyzerajúcej obývačky, stál hnedý kožený gauč a na ňom masa hnijúceho mäsa hemžiaca sa tučnými bielymi larvami. Pochutnávali si na tom, čo z Lacey Fletcher za tie roky ostalo.

36-ročná žena už viac nepripomínala človeka. Nie preto, že bola mŕtva, ale preto, v akých nedôstojných podmienkach posledných dvanásť rokov potichu zomierala. Bola vyziabnutá na kosť a podľa dostupných informácií mala v čase smrti ledva 45 kíl. Hoci jej matka tvrdila, že zjedla sendvič a pár chrumiek, počas pitvy našli v jej žalúdku len výplň z gauča a vlastné výkaly.

Výkaly však nemala len v žalúdku – mala ich úplne všade. V ušiach, v ústach, v slabinách… jednoducho všade. Z tela jej odpadávali kusy hnijúceho mäsa a na viacerých miestach jej vytŕčali kosti. Bola posiata larvami a preležaninami, a akoby toho nebolo dosť, tričko mala vytiahnuté nad prsia, odhaľujúc jej zúboženú nahú hruď. A to všetko len tak, uprostred obývačky.