Keď sa teploty vyšplhajú nad tridsať stupňov, celý národ sa kolektívne presúva k vode. Každý si tam ide oddýchnuť po svojom. Niekto pláva od rána do večera, niekto sa prišiel opaľovať a ďalší berie návštevu kúpaliska ako celodennú spoločenskú udalosť. A hoci sa kúpaliská líšia veľkosťou aj počtom bazénov, jedna vec zostáva všade rovnaká – typickí návštevníci. Bez nich by leto jednoducho nebolo letom.
Rodina s vlastným bufetom
Kým ostatní si plánujú dať na obed langoš alebo hranolky, táto rodina prichádza vybavená lepšie ako závodná jedáleň. Mama vstávala už o šiestej, aby stihla pripraviť nepriestrelnú kúpaliskovú klasiku, teda čítaj lepeňáky. Natierala chlebíky o dušu spasenú, krájala uhorku, papriku, potom ako dezert aj melón či nektárinky, a na záver všetko naukladala do plastových dóz.
Keď konečne rozložia deku, vytiahnu proviant hodný týždňového výletu v horách. Lenže po hodine od deciek zaznie tá nevďačná otázka: „Mami, fakt nemôžeme ísť na langoš?“ Nasleduje krátky povzdych, pohľad plný sklamania a presun do radu pred stánkom, ktorý nemá konca kraja. Lepeňáky sa večer vrátia domov takmer nedotknuté. V snahe vyhnúť sa tichej domácnosti si z nich dal len ocino.
Okupant ležadiel od siedmej ráno
Existuje človek, ktorý dokáže obsadiť šesť ležadiel, tri slnečníky a polovicu trávnika, hoci na kúpalisku zatiaľ okrem neho nie je takmer nikto. Na každé miesto položí uterák, tašku alebo nafukovačku a spokojne odchádza na raňajky. Zvyšok rodiny dorazí pokojne až o dve hodiny neskôr, ale územie už patrí im. Keby mohol, pravdepodobne by si okolo ležadiel natiahol aj červeno-bielu pásku.
Tínedžeri, ktorí robia z bazéna bojové pole
Svoju prítomnosť dávajú najavo revom. Partia tínedžerov, ktorá si bazén pomýlila s olympijským štadiónom, a je im tri-päť, koho pri svojich kúskoch ošpliechajú. Každých pár minút niekto zakričí „Aha, skáčem bombu!“ a vzápätí vyletí do vzduchu gejzír vody, ktorý schladí všetkých v okruhu desiatich metrov.
Keď ich omrzí skákanie, vytiahnu loptu. Tá samozrejme dopadá do vody s intenzitou meteoritu a spúšťa ďalšiu tsunami smerom k relaxujúcim dovolenkárom, ktorí sa len snažili pokojne opaľovať. Ich obľúbená veta? „Veď to bola nehoda.“ Už siedmykrát za hodinu.
Plavec, ktorý robí koliečka desať hodín vkuse
Nie každý chodí na kúpalisko ležať na deke. Tento človek prišiel trénovať – pre prípad, že by sa raz zopakovala situácia z Noemovou archou, ani nebude potrebovať loď. Kým ostatní riešia, či si dajú zmrzlinu alebo ľadovú kávu, on už má za sebou päťdesiat dĺžok bazéna. Pláva plynulo, sústredene a s výrazom profesionála, ktorého nič nerozhodí.
Máš pocit, že keď si po hodine odskočíš na obed a potom sa vrátiš, stále bude na tom istom mieste robiť ďalšie kolečko. A pravdepodobne aj bude.
Pokračovanie článku nájdeš na ďalšej strane
