Väčšina ľudí sa pravdepodobne zhodne, že plodenie detí a ich výchova patria k najdôležitejším ľudským potrebám. Ide o celoživotné poslanie a veľkú zodpovednosť. Avšak, nie každý to vidí rovnako. Vo svete totiž nájdeme viacero ľudí, ktorí považujú rodenie detí za nemorálny čin.

Títo ľudia sa nazývajú anti-natalisti. Nedávno dokonca médiami ako BBC prebehla správa, že 27-ročný mladík z Indie plánuje zažalovať svojich rodičov za to, že sa narodil. Je to podľa teba šialené? Poďme sa pozrieť na ich argumenty.

Narodenie ako negatívny jav

Anti-natalizmus má korene vo filozofii a siaha prakticky až do antiky. Už vtedy mnohí učenci vyhlasovali, že najväčšie šťastie má ten človek, ktorý sa nikdy nenarodil. Anti-natalizmus vychádza z koncepcie filozofického pesimizmu, ktorý zastávali napríklad Arthur Schopenhauer či Philipp Mainländer. Život podľa nich nemá žiadny veľký zmysel či hodnotu.

Ľudia sa, pravdaže, môžu snažiť nájsť si činnosti, ktorými túto nepríjemnú pravdu „prelepia“ (napríklad prácou, umením či náboženstvom), ale to nič nemení na tom, že sme všetci odsúdení na smrť v obrovskom, chladnom vesmíre, ktorý o nás nevie a pre ktorý sme nepodstatní.

Medzi anti-natalistov sa radia filozofi, ako Peter Wessel Zapffe či Emil Cioran, zo súčasníkov napríklad aj David Benatar. Výrazne ho zastáva aj americký hororový spisovateľ a filozof Thomas Ligotti. Anti-natalisti v zásade tvrdia, že priviesť do sveta ďalšiu ľudskú bytosť je hrozné, morálne nesprávne a kruté.

Vychádzajú z toho, že svet a ľudský život je plný neskutočného a zbytočného utrpenia. Sú tu vojny, násilie, vraždy či najrôznejšie katastrofy, ktoré robia zo života ľudí peklo. Anti-natalisti sa teda pýtajú, kto nám dáva etické právo na to, aby sme do tohto hrozného sveta uvrhli nič netušiacu ľudskú bytosť?

Nepriestrelné argumenty?

Niekto by mohol protiargumentovať štýlom, že svet je síce plný trápenia, ale aj radosti a pozitívnych vecí. Anti-natalisti s tým súhlasia, ale jedným dychom dodávajú, že negatívnych javov je proste viac a významne prevažujú tie pozitívne stránky. Tieto svoje názory dokladajú aj štatistikami, ktoré im – to treba uznať – v mnohom dávajú za pravdu.

Pre Petra Wessela Zapffeho je najväčšou tragédiou vývoj ľudského vedomia. Ľudia sú totiž jediným druhom na tejto planéte, ktorý si uvedomuje samého seba a svoj nevyhnutný zánik.

Ľudia dokážu analyzovať minulosť a budúcnosť, a túžia po zmysle života, ktorý ale podľa Zapffeho a iných filozofov žiadny zmysel nemá. Tým sa dostávajú do slepej uličky, trápia sa a hľadajú odpovede na neskutočné utrpenie, ktoré okolo seba vidia a vnímajú. Z týchto dôvodov je podľa anti-natalistov nezodpovedné a nesprávne privádzať na tento svet ďalších ľudí.

https://www.instagram.com/p/By-dfC9iwRa/

Odporcovia tejto myšlienky by mohli povedať, že ak by podobne rozmýšľali všetci ľudia, tak by ľudstvo predsa vyhynulo. A verte či nie, presne to by sa podľa anti-natalistov malo stať. Ľudia by sa podľa nich skrátka mali prestať rozmnožovať a postupne vyhynúť.

Nielenže je svet jedným veľkým utrpením pre ľudí, ale v dôsledku existencie človek trpí aj naša planéta. Tú drancujeme, ničíme a bezohľadne vraždíme zvieratá len pre svoje vlastné pohodlie a zábavu.

Ľudstvo by malo vyhynúť

Podľa anti-natalistov by bolo Zemi a živočíchom na nej proste lepšie bez ľudí. Ďalším problémom podľa nich je nasledovný paradox: od nenarodeného človeka nemôžeme získať súhlas na to, aby sa narodil. Pokiaľ uznáme, že žiadnemu človeku by sa nemalo ubližovať a konať proti jeho vôli, potom je podľa anti-natalistov etické, aby sme nerodili ďalšie deti (keďže ich súhlas, logicky, získať nemôžeme).

Ako alternatívu k plodeniu detí mnohí anti-natalisti ponúkajú možnosť adopcie. Niektorí odporcovia anti-natalizmu tvrdia, že jeho vyznávači vlastne nepriamo navádzajú ostatných ľudí k samovražde, keďže im hovoria, že ich životy sú nezmyselné a zbytočné. To ale anti-natalisti rázne odmietajú. Podľa nich nemusí byť nutne reakciou na túto skutočnosť práve samovražda (hoci sa vylúčiť nedá).

https://www.instagram.com/p/B4Pm-Z-J1HA/

Mnoho anti-natalistov, ako Peter Wessel Zapffe či Emil Cioran, prežili dlhý a plne funkčný život a vo svojich spisoch často zdôrazňujú morálku a vzájomnú empatiu nielen k iným ľuďom, ale aj k ostatným živým tvorom na tejto planéte.

Iní anti-natalisti zase vyzdvihujú fakt, že sa chcú správať tak, aby nespôsobovali utrpenie iným. Tým, že by samovraždu spáchali, by toto utrpenie spôsobili (napríklad svojej rodine a priateľom), čo je pre nich neprijateľné. Faktom ale ostáva, že mnoho anti-natalistov trpí depresiami či úzkosťami.

Tvrdia, že mať tento náhľad na svet rozhodne život neuľahčuje, ale je podľa nich tým pravdivým a je dôležité sa s ním zmieriť a nezatvárať pred ním oči alebo ho popierať. Zároveň ale zdôrazňujú, že nijakým spôsobom nevyčítajú ostatným ľuďom, pokiaľ sa rozhodnú mať deti, ani ich za to nesúdia.

Anti-natalizmus na vzostupe

Či už ti argumenty anti-natalistov pripadajú logické alebo nie, faktom ostáva, že mnoho ľudí sa v dnešnej dobe skutočne rozhoduje, že najlepším spôsobom života je nemať deti (alebo ich aspoň nemať veľa). A nemusia na to mať vyslovene filozoficky premyslené dôvody. Najväčším strašiakom mladých ľudí je dnes totiž klimatická zmena.

Tá postupuje mimoriadne rýchlo a predikcie vedcov do budúcna nie sú vôbec optimistické. Koniec-koncov, stačí sa trochu začítať do článkov, ktoré zhŕňajú názory špičkových vedcov o klimatickej zmene, a z človeka razom všetok optimizmus opadne.

https://www.instagram.com/p/B4JgC0PpN2j/

V zásade sa dá povedať, že dnes narodená generácia bude mať s veľkou pravdepodobnosťou omnoho ťažší život než generácie predchádzajúce. Niektorí mladí majú dokonca pocit, že o pár desaťročí sa možno na Zemi vôbec nebude dať žiť.

Ako potom človek môže pred sebou morálne obhájiť, že do tohto sveta vedome priviedol dieťa s vyhliadkou na utrpenie, ktoré ho čaká? Niektorí mladí ľudia navyše nechcú mať deti aj z toho dôvodu, aby tým ešte viac nezaťažovali našu planétu. Jedným z hlavných faktorov zmeny klímy je totiž práve preľudnenie.

Naozaj nie je nádej?

Nájdu sa však odborníci aj klimatológovia, ktorí považujú tieto postoje za príliš extrémne. Obzvlášť preto, pretože budúcnosť v skutočnosti nepozná nikto. Iste, máme nejaké modely, ale to ešte neznamená, že sa naplnia.

Nevieme, či sa nám predsa len nepodarí klimatickú zmenu spomaliť, nevieme presne, ako bude prebiehať a čo všetko sa dovtedy zmení (najmä v oblasti moderných technológií, ktoré sa vyvíjajú veľmi rýchlo).

Iní argumentujú, že mladí ľudia sa mohli podobne beznádejne cítiť aj počas prebiehajúcej vojny, alebo v dobe studenej vojny, keď bol svet na prahu atómového holokaustu. Napriek tomu sa však nevzdávali možnosti mať potomkov.

https://www.instagram.com/p/B6yZqDgJVk6/

Čo sa týka anti-natalistov, ako napríklad Thomas Ligotti či David Benatar, podľa nich je irelevantné, či nám hrozí nejaká bezprostredná katastrofa alebo nie. Ich názor je taký, že rodiť deti je zlé v každom prípade, a to aj keby klimatická (alebo akákoľvek iná) kríza nehrozila.

Stále je tu totiž mnoho negatívnych a strašných vecí, ktoré spôsobujú len zbytočné utrpenie. A pokiaľ uznáme, že človek by mal utrpenie eliminovať alebo zmierňovať, tak je najlepším a najetickejším spôsobom pre ľudí nerozmnožovať sa.

Anti-natalizmus v populárnej kultúre

Pokiaľ sa ti vyššie napísané zdá byť akési povedomé, tak je možné, že si sa s myšlienkami filozofického pesimizmu a anti-natalizmu stretol na televíznych obrazovkách. Najvýznamnejším titulom, ktorý tieto témy skúmal, je bezpochyby fantastický kriminálny seriál True Detective, teda hlavne jeho prvá séria.

Postava detektíva Rusta Cohlea, ktorého si zahral Matthew McConaughey, bola priamo inšpirovaná dielami a názormi ľudí, ako Cioran či Ligotti. Rust Cohle je pesimista a hneď v prvej epizóde povie, že to „najmorálnejšie, čo ľudstvo môže urobiť, je prestať sa rozmnožovať a ruka v ruke kráčať v ústrety vyhynutiu“.

Rust Cohle v niektorých momentoch priamo cituje vety z Ligottiho filozofického spisu The Conspiration Against Human Race, ktorý sa zaoberá myšlienkami pesimizmu a anti-natalizmu.

Tvorca seriálu Nick Pizzolatto našiel podľa vlastných slov v myšlienkach filozofického pesimizmu veľkú inšpiráciu. Pizzolatto chcel vytvoriť postavu tvrdého detektíva a ako sám dodal: „Čo je viac tvrdé ako pohľad na svet, ktorý majú Thomas Ligotti či Emil Cioran?“

True Detective však nie je jediným titulom, ktorý témy filozofického pesimizmu skúmal. Veľkú odozvu našli tieto aj v literatúre, napríklad v dielach takých autorov ako Giacomo Leopardi, Cormac McCarthy, Fjodor M. Dostojevskij, Albert Camus, Michel Houellebecq či H. P. Lovecraft.