Slovenská seriálová tvorba sa rozrastá o nový projekt s názvom Ranč, kde sa stretávajú dve znepriatelené rodiny – Havranovci a Zimanovci. Dej sa odohráva na pozadí dávnych krívd a záhad z minulosti, pričom hlavným motívom je boj medzi nenávisťou a láskou. Dobrou správou je, že seriál môžeš sledovať už dnes večer na TV JOJ.
Jednou z výrazných postáv je Ondro Ziman, pragmatický sukničkár, ktorého stvárňuje Roman Poláčik. A práve on nám prezradil viac o svojej postave, zážitkoch z natáčania aj o tom, aký vzťah si vďaka seriálu vybudoval ku koňom.
V seriáli si celý život túžil po Nele. Stalo sa ti, že si mal také niečo aj v skutočnosti – nejakú platonickú lásku?
Určite áno. Myslím, že každý si tým prejde. Je pekné mať niekoho, na koho sa človek díva ako na svätý obrázok, s vedomím, že to nikdy nebude. Mám takú školskú lásku ešte zo základnej školy. Trvalo to naozaj 9 rokov, odkedy vstúpila do triedy.
Pamätám si, ako som bol prvák a zbadal som ju v červených zamatových šatách. Veľmi som chcel niečo povedať, ale hanbil som sa. Všetci to vedeli, no nikdy som nenašiel odvahu povedať jej, čo cítim. Zostalo to tak, bez výsledku.
Vidím, že si na to stále dobre pamätáš…
Áno, také spomienky zostanú. Byť do niekoho zamilovaný 9 rokov a nepovedať mu to – to sa už dnes podľa mňa nenosí. Ľudia sú dnes oveľa odvážnejší. Ale ja som taký nebol.
Ako sa zmenil tvoj vzťah ku koňom počas natáčania seriálu?
Predtým som kone vnímal ako krásne majestátne zvieratá. Keď som však kvôli seriálu začal trénovať, pochopil som, že okrem svojho vzhľadu majú aj ohromnú energiu a inteligenciu. Kôň okamžite vie, kto si a čo si zač. Keď naňho sadneš, on hneď vie, či vieš, alebo nevieš jazdiť. Môže s tebou „šaškovať“ a skúšať tvoje hranice.
Z hodiny na hodinu sa zlepšuješ, a on to cíti. Neustále ťa posúva ďalej a trénuje tvoje schopnosti. Vďaka tomu som si kone naozaj obľúbil. Keď sme mali dni, keď sme nenatáčali scény s koňmi, vždy mi to bolo ľúto. Pre mňa bol „deň bez koňa ako deň bez humoru“.
Plánuješ sa ešte venovať jazde na koňoch?
Jazdil som iba kvôli práci. Počas natáčania sme mali profesionálne trénované kone, ktoré dokázali byť empatické voči našim chybám. Odvtedy som si však nejazdil len tak pre zábavu. Stále dúfam, že bude druhá séria seriálu, kde sa k tomu opäť vrátim.
Máš nejaký nezabudnuteľný moment z natáčania?
Je ich viac, no jeden je špeciálny. Natáčali sme scénu, kde sme kráčali spoločne – Nela, Kristína, Noel a ja. Kráčali sme veľmi oduševnene, dokonca to bol spomalený záber. Noel sa však brutálne potkol, ale v tvári si udržal vážny výraz. Po zastavení sme sa smiali 10 minút v kuse a stále sme tú situáciu napodobňovali. Noel má takýchto vtipných momentov viac, raz dokonca zostal visieť na konári, lebo neovládol koňa. Ten si zrejme pomyslel: „Ja sa sem zmestím. Ty už nie.“
Aké postavy hráš najradšej?
Mám šťastie, že som nezaškatuľkovaný do jedného typu postáv. Hral som dramatické, komediálne, zlé aj detinské postavy. Táto rôznorodosť mi dáva možnosť neustále sa rozvíjať a pracovať na svojich schopnostiach. V divadle to funguje roky a prenáša sa to aj do televízie.
Užívaš si hrať negatívne postavy?
Áno, rovnako ako pozitívne. Nič nie je čierno-biele. Pri práci aj v živote stretávame rôznych ľudí a prispôsobujeme sa okolnostiam. Táto pestrosť robí postavy zaujímavými.
Komu by si odporučil tento seriál a prečo?
Odporúčam ho všetkým, pretože je postavený na vzťahoch, ktoré nás vždy fascinovali a budú fascinovať. Seriál má dynamiku, tajomstvá, úskalia aj zvraty. Ľudia radi sledujú, ako si iní poradia s problémami – či už s nadhľadom, humorom alebo úspechmi. Myslím, že obsadenie je veľmi kvalitné a dej má vývoj, ktorý divákov vtiahne.
