Dostával si pokuty od vlastných kamarátov, lebo si zasiahol ich kriedový dom
Kriedy a asfalt = umelecké dielo. Mesto v meste. Každý mal svoj dom, niekto aj banku. A ten, kto šliapol na niekoho strechu, bol vyhostený.
Jazdilo sa na bicykloch, kolobežkách a občas aj na skejte, ktorý si nikto nevedel požičať „len na chvíľu“
Najväčšia výhra bola, ak si mal bicykel s prehadzovačkou. Alebo aspoň zvonček. Okolo panelákov sa jazdilo dookola, kým niekto nepadol alebo nezačalo pršať.
Zvonilo sa cudzím ľuďom a potom sa utekalo ako o život
Tzv. „rýchlosť prežitia“ sa merala podľa toho, ako ďaleko si dobehol, kým sa otvorili dvere. A ak ťa niekto spoznal, mal si doma prúser.
Domov si prišiel špinavý, hladný a šťastný
Ošúchané kolená, mokré tričko, vo vrecku guličky, kamienky alebo hrdzavý skrutkovač. Na večeru paštéta, sprcha s plačom od bolesti a zaspať do dvoch minút. To bol život.
Bola to éra, keď bol displej len na hodinkách a aplikácia bola to, keď si si aplikoval náplasť na rozbitý lakeť. Ako deti vyrastajúce pred érou mobilov sme sa hrali s tým, čo bolo po ruke, a žili sme vonku tak, že ak by existovali štatistiky screen time, mali by sme 0 %. A to bola možno tá najväčšia výhra.
