Bestsellerovú spisovateľku Julie Caplin sme ti už predstavili v mnohých článkoch – napríklad aj v rozhovore pri príležitosti vydania knihy Hotelík na Islande. Jej úspešná séria Romantické úteky má na Slovensku veľmi slušnú fanúšikovskú základňu, o čom si sa mohol presvedčiť minulý týždeň aj na vlastné oči.

V bratislavskom Martinuse sa totiž pri príležitosti vydania slovenského prekladu jedenástej časti série Romantické úteky – novinky Vila v Taliansku – konala 27. mája autogramiáda, na ktorej sme nemohli chýbať. A vďaka Vydavateľstvu Grada sme si s autorkou mohli zopakovať rozhovor – tentokrát dokonca osobne!

O čom je novinka Vila v Taliansku?

Lia Bathurst vždy snívala o úteku na biele piesočnaté pláže a o tyrkysovo modrom mori na pobreží Amalfi – lenže tento sen nezahŕňal stretnutie s jej skutočným otcom. Tým, o ktorom ešte pred niekoľkými týždňami vôbec nevedela. A predsa tu zrazu stojí pred bránami nádhernej ružovej vily, do ktorej jej zamietol prístup neznesiteľný – a zároveň neskutočne príťažlivý – Raphael Knight, obchodný manažér jej otca.

Keď stará čiernobiela fotografia dokáže, že Liino tvrdenie je pravdivé, Raph je odhodlaný uistiť sa, že táto cudzinka s dlhými karamelovými vlasmi a nákazlivým úsmevom nemá postranné úmysly. Aj keby to znamenalo, že ju nespustí z dohľadu. Na pobreží Amalfi obsypanom citrónovníkmi začína byť horúco, a nie je to spôsobené len počasím…

Čo nám Julie prezradila v exkluzívnom rozhovore?

Máte za sebou celkom náročný víkend v Česku. Ako sa máte?

Som úplne nadšená. Rada sa stretávam s čitateľmi, pretože mi často rozprávajú veľa pekných vecí o tom, ako veľa pre nich moje knihy znamenajú. Pritom si o sebe myslím, že som iba obyčajná žena, ktorá píše knihy. S mojím manželom sa smejeme, že keď prídem domov, budem vďaka týmto dňom taká namyslená, že už nebudem variť ani upratovať.

V Bratislave ste prvýkrát, však? Ako sa vám tu páči? Máte vybrané nejaké miesto, ktoré chcete určite navštíviť?

Áno, som tu prvýkrát, a veľmi sa mi tu páči. Ráno sme mali obhliadku mesta so sprievodcom, a musím uznať, že tu máte nádherné budovy a dýcha to tu neskutočnou históriou. Celkovo fakt, že ste súčasťou jednej obrovskej zeme a že sa rokmi vaše hranice menili a posúvali, je veľmi fascinujúci.

Doobeda sme, bohužiaľ, nestihli navštíviť Michalskú vežu, tam by som sa veľmi rada pozrela. A tiež som ešte nevidela rieku, pričom som zástancom toho, že rieka je srdcom každého mesta. Chcela by som stihnúť prechádzku popri rieke, alebo možno nejakú večernú plavbu.

Vieme, že máte v obľube ochutnávanie rôznych miestnych jedál a drinkov. Stihli ste už ochutnať naše národné jedlo, bryndzové halušky?

Nie, bryndzové halušky som zatiaľ neochutnala, ale určite ich skúsim. Mala som ale rôzne koláčiky, aj váš bratislavský rožok, ten s makom, a veľmi mi chutil.

A čo domáci alkohol? Jednou z typických liehovín na Slovensku je Tatratea. Poznáte to alebo ste už stihli aj ochutnať?

Nie, zatiaľ som o ňom nepočula, ale rada ho ochutnám. Mala som iba slovenské víno pri obede, ktoré mi veľmi chutilo. Veľa som toho ale ešte nestihla, keďže som pricestovala iba dnes ráno.

V starších rozhovoroch sme sa dočítali, že ste veľkou fanúšičkou ginu. Ktorá je vaša najobľúbenejšia značka? Alebo možno rebríček „Top 3“, nech to máte jednoduchšie?

V mojej rodnej dedine sa vyrába miestny gin s názvom Campfire. Je príjemne pomarančový a je jeden z mojich najobľúbenejších. Tiež mám veľmi rada Edinburgh Gin, ten s rebarborou a zázvorom. A nesmiem zabudnúť na Malfy Rosa Gin so sicílskym ružovým grepom.

Vo vašich knihách nesmie chýbať cestovanie. Máte na svojom cestovateľskom zozname nejakú vysnívanú destináciu, kam by ste sa chceli ísť pozrieť?

Je ich neskutočne veľa. (povzdych) Príliš veľa na to, aby sa dali spočítať. Jedným z miest, kde som nebola a chcela by som to napraviť, je určite Lisabon, pretože som bola mnohokrát v Portugalsku, ale ani raz som sa nedostala do Lisabonu. Tiež som ešte nebola v Južnej Amerike, kde by som raz chcela ísť. A nebola som ani v Rakúsku, takže určite by som do zoznamu pridala aj Viedeň. Ďalej Monako, mohla by tam byť zábava.

Je toľko miest, kam by som naozaj rada šla. Na druhej strane, existuje veľa miest, na ktorých som už bola, za čo som vďačná. Napríklad Austrália, Nový Zéland, v lete sa chystám do Kalifornie a budúci rok mám naplánovaný zájazd do Indie, kde pôjdem prvýkrát, takže som nadšená a teším sa. Nemyslím si však, že z tej destinácie napíšem knihu. Som toho názoru, že celá myšlienka Romantických útekov s témou všetkých tých zaujímavých miest by mala zostať v medziach, kde budem opisovať miesta, ktoré môže hocikto skutočne navštíviť a sú dostupné aj pre bežných ľudí.

A čo naše Slovensko? Možno nejaký „Romantický útek“ z našich Vysokých Tatier?

Hmmm, možno skôr iba nejaký krátky príbeh alebo poviedka, nie som si istá, či by z toho mohla vzniknúť celá kniha. Ale práve píšem príbeh, ktorého dej sa odohráva v Prahe.

Áno, k tomuto sme sa tiež chceli dostať. Z vášho profilu sme sa nedávno dozvedeli, že sa vaša najnovšia kniha bude odohrávať práve v Prahe. Môžete nám dať malú ochutnávku, o čom bude?

Áno, môžem. Bude to príbeh dvoch Angličanov, ktorí prídu do Prahy na výmenný pobyt, keďže ich zaujíma výroba piva. Budú spolupracovať v pivovare, aj keď sú zástancami opačných výrobných metód. Jedna z postáv je z tradičného staromódneho pivovaru, zatiaľ čo tá druhá z veľmi moderného, mestského remeselného pivovaru. Nemôžem toho povedať veľa bez toho, aby som prezradila dej, ale hlavnou témou tohto príbehu bude miešanie starého a nového.

Čo ešte môžem prezradiť, je to, že jednou z hlavných postáv bude Leo, ktorého spoznáte už v mojej novinke Vila v Taliansku, a verím, že si ho zamilujete rovnako ako ja. Myslím, že môžem pokojne vyhlásiť, že je mojou najobľúbenejšou postavou z celej série, taký ten „knižný priateľ“, preto ma ani neprekvapuje, že sa ma anglické čitateľky, ktoré už Vilu v Taliansku čítali, neustále pýtali, kedy bude mať samostatný príbeh. Jednoznačne si ho zaslúži, a teším sa, keď si ho prečítate aj vy.

Predošlý víkend ste strávili v Prahe a Brne, kde vás čitatelia tiež mohli vidieť na autogramiáde. Môžete nám prezradiť nejaký milý, úsmevný alebo zábavný moment s čitateľmi, na ktorý dlhšiu dobu nezabudnete?

Takú chvíľu som mala práve pred chvíľou, dole pri schodoch, s čitateľkou, myslím, že jej pravé meno je Katarína. Stretla som ju pred dvoma rokmi v Prahe, bola veľmi emotívna a zlatá, dostala som od nej hromadu dobrôt a začala som ju sledovať na Instagrame.

Keď som pár minút dozadu vstúpila do kníhkupectva smerom ku schodom, bola prvou osobou, ktorú som tu uvidela, a v sekunde som ju spoznala. Myslím, že vôbec nečakala, že ju spoznám. Objali sme sa a bolo veľmi milé a príjemné vidieť ju tu. Poznám ale aj jedného pána, ktorý chodí na moje akcie opakovane každý rok, a je naozaj krásne stretávať takýchto ľudí.

Čomu sa doma venujete, ak práve nepíšete a nepromujete svoje knihy?

Veľmi rada varím. Spolu so svojím manželom naozaj veľmi často varíme pre priateľov a rodinu. Tiež chodím párkrát do týždňa behať. Síce nie veľmi ďaleko, nie veľmi rýchlo a nie veľmi dobre, ale milujem behanie v prírode alebo po lesných cestičkách. A vždy počas toho počúvam audioknihy.

Tiež sa venujem plávaniu, rovnako párkrát v priebehu týždňa. Ale nie som športovo založená. Nevenujem sa tímovým športom, lebo som hrozná spoluhráčka. Všetko robím iba sama a pre seba, nikto sa na mňa nespolieha, a tak je to v poriadku. Absolútne nemám zmysel pre koordináciu očí a rúk, takže nemôžem vôbec hrať tenis, futbal ani podobné športy, ktoré si to vyžadujú. Chystám sa ale v júli na svoj prvý triatlon, a aj keď to nebude nič veľké, celkom sa teším. Takže, áno, som fit, ale nie som vôbec športovo založená.

Aké máte plány na najbližších pár mesiacov, čo sa písania alebo cestovania týka?

V pondelok sa chystáme na týždeň na dovolenku do Portugalska, kde ale pravdepodobne aj tak budem pracovať, lebo to robím neustále. Cez leto plánujem byť doma, a až v septembri máme naplánovanú dvojtýždňovú dovolenku v Kalifornii. Po návrate z Kalifornie už začnem plánovať Vianoce. Tento rok naša rodina nepríde, budeme iba s priateľmi, takže začnem pozývať a plánovať. Veľká oslava si vyžaduje dôsledné plánovanie, a nás bude minimálne sedemnásť aj s deťmi, takže čím skôr začnem, tým lepšie.

Je nejaká šanca, že by ste v budúcnosti napísali aj nejaký triler, alebo plánujete zostať iba pri romantike?

Nejakú predstavu na príbeh mám, minimálne na jeden určite. Jedna z prvých vecí, ktorú som urobila po tom, ako som dala výpoveď vo svojej práci na plný úväzok, bola, že som sa prihlásila na spisovateľský kurz zameraný na krimi žáner. Takže áno, šanca na triler z môjho pera je, ale zatiaľ je to otázka času.

Už mám ale vymyslené meno, akým sa pod príbeh podpíšem. Nebude to môj pseudonym Julie Caplin ani Jules Wake, ale J. S. Caplin, keďže si myslím, že trilerom sa darí lepšie, ak nie sú označené, že ich napísala žena. Hlavne z marketingového hľadiska, a aj preto, lebo chlapi často neradi siahajú po knihách, ktoré napísali ženy. Je to smutné, ale, bohužiaľ, je to tak.

Záznam z celej autogramiády si môžeš pozrieť aj z pohodlia domova:

Na položené otázky aj požiadavky ohľadne podpisovania kníh a fotenia reagovala Julie veľmi priateľsky a familiárne, čím si nás získala na celej čiare. Napriek tomu, že mala autorka za sebou náročný víkend v Česku, sálala z nej neskutočne pozitívna energia, ktorá sa rýchlo preniesla aj na enormné množstvo čitateliek, ktoré ochotne čakali viac než dve hodiny, len aby si nechali podpísať či už novinku, alebo niektorý zo starších titulov. Julie dokonca s každým prehodila jednu-dve vety, čím potvrdila, že jej na svojich čitateľoch naozaj záleží.

Ďakujeme za rozhovor a k ďalšej tvorbe prajeme veľa nápadov a spokojných čitateľov! 🙂